Vyhľadávanie
Dňa 9. septembra 2004 sa v mestskej knižnici v Stuttgarte konalo literárne podujatie HĽADANIE STRATENÝCH KRÍDEL venované slovenskej literatúre, na ktorom sa predstavili dvaja poprední reprezentanti slovenskej poézie Ľubomír Feldek a Daniel Hevier.
......................................................................................................
V priestoroch knižnice sa zišlo vyše tridsať záujemcov o súčasnú slovenskú literatúru - zástupcovia rozličných inštitúcií, prekladatelia, priaznivci literatúry, a prezentáciu poctili svojou návštevou aj pán honorárny konzul SR v Stuttgarte pán Cristoph Göser a pracovníčka slovenského konzulátu pani Elena Hesse.
Na úvod si prítomní vypočuli krátky prehľad o súčasnej situácii v slovenskej literatúre aj o našom knižnom trhu. Po predstavení obidvoch autorov, Ľubomíra Feldeka aj Daniela Heviera, sa už k slovu dostali obaja básnici. Ich vystúpenie bolo netradičnou montážou rôznych minivystúpení: pán Hevier najskôr predstavil Slovensko prítomným tak, že na veľkej tabuli pracoval s mapou Slovenska, dokresľoval ju, obracal, dôvtipne vysvetľoval prítomným a komentoval rôzne uhly pohľadu na našu krajinu. Ďalej prednášal svoju poéziu a sprevádzal sa pritom na klavíri, predniesol svoje básne v nemeckých prekladoch a oslovil publikum s úlohou preložiť niekoľko veršov zo slovenčiny do nemčiny na základe zvukových vnemov a pocitov. Tento experiment v závere večera vyhodnotil a prečítali sa aj preklady v nemčine, z ktorých jeden vtipne parafrázoval strofu z už predtým prednesenej Hevierovej básne. Ľubomír Feldek rozprával o prekladoch a prekladaní, rozobral úlohu minnesängra nielen v nemeckej literatúre, ale v európskom kontexte, a predstavil knihu ľúbostných piesní Krásne slovo, sladká melódia; ďalej interpretoval a vysvetľoval Schillerovu Ódu na radosť, ktorá sa stala európskou hymnou. Na záver predniesol neopakovateľným spôsobom svoju zhudobnenú báseň o dvoch ponožkách a celý literárny večer zakončil tým, že vyzval publikum, aby si všetci spoločne zaspievali Ódu na radosť, ktorú prednedávnom preložil do slovenčiny. Vystúpenia obidvoch básnikov neboli v dvoch samostatných blokoch, ale ich jednotlivé časti sa striedali a prelínali - autori si "podávali štafetu", a okrem klasického prednesu poézie rôznorodým netradičným spôsobom zabávali publikum, takže diváci mali možnosť nielen započúvať sa do ich poézie, ale zároveň aj spoznať ich ako multitalenty a nevšedné výrazné osobnosti.
Literárny večer sa niesol v znamení prepojenia slovenského a nemeckého kultúrneho a spoločenského kontextu v súradniciach poézie predstavovaných autorov. Zorganizovalo ho Literárne informačné centrum v spolupráci s Honorárnym konzulátom Slovenskej republiky v Stuttgarte a s tamojšou mestskou knižnicou.
(dh)
