Známa autorka románov pre ženy Marta Fartelová prichádza na literárnu scénu už so svojou ôsmou knihou. Ani jedna z nich ma zatiaľ nesklamala, výnimkou nie je ani jej najnovší román Črepiny spomienok (Motýľ 2013). Opisuje v ňom osudy jednej obyčajnej päťčlennej rodiny, ktorá sa navonok ničím neodlišuje od ostatných. Žije si pokojným životom, no nie je úplne tradičná. Ako sa aj v reálnom živote môžeme presvedčiť, zdanie môže klamať. A v tejto knihe nič nie je také, ako sa na prvý pohľad zdá.

Spisovateľka reálne a bez zbytočného prikrášľovania opisuje z pohľadu mladej hrdinky Anny život s despotickým otcom. Výčiny tyrana vykresľuje bez pretvárky, bez potreby zakrývať niečo, čo sa, žiaľ, deje denne. Kniha zo začiatku vyznieva pesimisticky, hrdinka sa poddáva svojmu osudu. Až nezvyčajné priateľstvo s tichou a skromnou susedou Emíliou dievčaťu otvorí oči. Je jej dobrou priateľkou, niekedy matkou. Vyleje si pred ňou srdce, odhalí jej nepoznané stránky života z minulosti, hrôzy vojny a dopad nového totalitného režimu na vieru. Ich dôverné rozhovory pomáhajú obom – jednej vyrovnať sa s tragickosťou minulosti, druhej s beznádejou prítomnosti. Anna postupne zisťuje, že žiť sa dá aj inak. Rodinná tragédia je pre hlavnú hrdinku tvrdou fackou. No láska a čas všetko napraví. Črepiny spomienok sú o sile priateľstva, láske k Bohu, mileneckej láske, ale predovšetkým o láske k rodine. Hoci je dej občas predvídateľný, na príťažlivosti mu to neuberá. Spisovateľka od svojho debutu prešla dlhú cestu. Bez výčitiek môžem napísať, že jej zatiaľ posledný román je vyzretým dielom. Jediné, čo môžem knihe vytknúť, je zápletka zbližujúca hlavné postavy. Podobnú autorka použila v jednej z predchádzajúcich kníh. No táto drobná „chyba“ sa stráca v pútavosti zvyšku deja. Všetkým ženám môžem najnovší román i ostatné knihy talentovanej spisovateľky iba odporučiť.

 

Kniha Načúvaj môjmu srdcu od Grace Burrowesovej (prel. J. Cinková, Slovenský spisovateľ 2013) má jednoduchý dej a ešte jednoduchšiu zápletku. Pre nenáročných čitateľov a nadšencov erotických romancí je ako stvorená, no milovníkov napätia asi veľmi nezaujme. Autorka vnáša čitateľa do príbehu pútavým dvorením. Gayle Windham, gróf z Westhavenu, má záujem o mladú dámu, svoju pôvabnú, mladú a  inteligentnú gazdinú Annu Seatonovú. Medzi nimi je cítiť obrovskú príťažlivosť. Avšak všetko sa skomplikuje, keď gróf zistí, že Anna má tajomstvo, kvôli ktorému si ho drží viac od tela. Neskôr sa o tom dozvie a zápletka prichádza…

Autorka sa snažila vykresliť ľúbostný vzťah medzi hlavnými hrdinami a vzrušujúce erotické scény z ich mileneckého života. Pri čítaní tejto knihy treba mať veľkú trpezlivosť, keďže sa celý príbeh točí okolo dvorenia Anne, ktorá neustále odoláva… Kniha Načúvaj môjmu srdcu otvára sériu príbehov o šľachtickom rode Windhamovcov, ktorá priniesla Grace Burrowesovej veľkú popularitu.

Mladá autorka Alica Bartková nedávno debutovala vo Vydavateľstve Slovart a tento rok stihla vydať aj svoju druhú knižku, novelu Šťastné konce, nešťastný svet (Vydavateľstvo Tatran 2013). Vytvorila v nej atypický manželsko-nemanželský trojuholník, ktorého vrcholy sú zároveň traja protagonisti i rozprávači: Peter, jeho manželka Soňa a umelec Tomáš. Je to v ňom atypické, lebo bežné trojuholníky sú o manželskom páre a pohlavne „adekvátnom“ milencovi/milenke, ale tu má Tomáš nečakane odlišnú rolu: je gej. S Petrom sa zblíži v hoteli náhodou, keď ten uteká pred manželkou zúfalý z toho, že ju pristihol pri nevere. Nevie sa cez to preniesť, ale určite vie, že sa s ňou musí rozviesť, lebo jej neodpustí, hoci ju to veľmi mrzí a chce všetko vrátiť späť. Obaja manželia doposiaľ žili mierne nudný, normálny život, budovali kariéru a ani vo svojom veku okolo štyridsiatky nemajú deti. Tomáš, naopak, žije slobodne, bohémsky a tvorivo, zaoberá sa umeleckou a produktovou fotografiou. Toľko by azda na predstavu deja stačilo. Aj keď je sám osebe motivicky zaujímavý, celkovo neprekračuje kánon populárnej literatúry a ak bola táto úroveň autorkiným cieľom, potom ok. No to, čo zaváňa trochu literárnejším snažením, je spôsob podania príbehu. Bartková zachovávajúc autenticitu osobnej optiky postáv rozdelila novelu na tri časti a každú nám prerozpráva jedna zo spomenutých troch postáv. Dobré na tom je, keď sa referencie o tých istých udalostiach začnú v čitateľovi skladať, horšie, že nie sú až natoľko funkčne zvládnuté a napríklad textový výstup Tomáša často už opakuje to, čo vyplývalo z predchádzajúcich dvoch. Navyše si subjektívnosť rozprávačov vyžiadala aj ďalšiu daň: všetci trpia až chorobným sebapozorovaním a niekedy trochu komickým sebakomentovaním, to preto, že tieto pasáže zvykne čitateľovi oznamovať autorský rozprávač, ktorého ale autorka vzhľadom k zámeru nerealizovala. Aj v rámci populárnej literatúry mohla Bartková viac vyťažiť dôslednejšou prácou s charakterom postáv a cez homosexuálny vzťah rozvinúť silnejšiu citovú drámu. Neviem, či ste videli oscarový film Skrotená hora, niečo na túto strunu by bolo úžasné. Každopádne verím, že príbeh si nájde sympatizujúceho čitateľa, ktorého sa v živote už dotkla pochybnosť o šťastných koncoch…