Vyhľadávanie
Hovnivál Hugo je štvrtou knihou už etablovanej autorky a ilustrátorky Simony Smatany (predtým Čechovej), ktorá vo svojich príbehoch zručne prepája naratív s didaktickou funkciou.
Simona Smatana je na slovenskom knižnom trhu už pomerne etablovaná autorka a ilustrátorka. Vyštudovala reklamný dizajn a marketing na britských univerzitách a okrem komerčnej tvorby sa venuje aj ilustrovaniu detských kníh. V spolupráci s Michalom Hvoreckým vydala tri veľkoformátové obrázkové knihy – Bratislava, čarovná metropola (Monokel, 2018), Maliar a chlapec, Prázdniny u Fullu (Monokel, 2019) a Dunaj – Magická rieka (Monokel, 2021).
Autorským zámerom vo všetkých troch publikáciách je prostredníctvom obrazovo-textovej narácie sprostredkovať náučné informácie o slovenských reáliách. Prvá je sprievodcom naším hlavným mestom, druhá rozpráva príbeh o výtvarníkovi – modernistovi Ľudovítovi Fullovi a tretia sprevádza čitateľa riekou Dunaj. Smatana využíva predovšetkým digitálnu ilustráciu, ktorá je redukovaná na farby, geometrické tvary, minimalistické línie a obrysy.
Ekologické posolstvá esteticky
Hovnivál Hugo je jej štvrtou autorskou obrázkovou knihou. Ako v predchádzajúcich počinoch aj tu je autorkinou snahou prepojiť naratív s didaktickou rovinou. Smatana k tomu využíva edukatívne dodatky, ktoré sú súčasťou záverečných častí knihy. Čitateľa v sekundárnom pláne oboznamuje s ekologickými posolstvami, resp. s potrebou včiel a včelárstva (Včelár Jožko), kompostovania (František z kompostu) alebo netopierov (Eliška nie je strašidlo). V poslednej knihe Hovnivál Hugo je to úloha hovnivála v ekosystéme.
Téma hovienok je detskému čitateľovi známa z iných publikácii, napr. z obrázkových kníh O krtkovi, ktorý chcel vedieť, kto sa mu vykakal na hlavu Wernera Holzwartha a Wolfa Erlbrucha (Slovart, 2012) alebo Bobky, lajná a iné hovienka Nicoly Davies (Slovart, 2020). V edukatívnom dodatku sa detský čitateľ oboznamuje s hovniválom a rozličnými druhmi hovienok. O ne/potrebe tejto problematiky sa v literárnej kritike vedú polemiky. Napríklad D. Dziak v jednom zo svojich príspevkov upozorňuje, aby práve v takomto type literárneho textu nedominovala rekreatívna funkcia nad estetickou. Hovnivál Hugo však primárne rozvíja tému o nenásytnosti a chamtivosti.
Postava hovnivála Huga môže stelesňovať človeka ovládnutého egoizmom a túžbou vlastniť čo najviac. Zhromažďovanie materiálneho (v Hugovom prípade sú to hovienka) vedie nielen k pocitu osobnostného nenaplnenia, ale aj k zastretiu vnímania okolitého sveta. Neskôr však nastáva uvedomenie si vlastnej nespokojnosti. Hugo, pozbavený tejto ťarchy, si začína všímať krásu a vôňu lesa, má radosť z náhodných stretnutí aj pozdravov od známych. Didaktizmus je v závere knihy explicitný: „Zrazu pocítil, že hoci má len jednu jedinú guľôčku, nič mu nechýba. A tá guľôčka sa mu vtedy navyše zdala byť tou najkrajšou a najdokonalejšou guľôčkou na svete. Odvtedy vedel, že ďalšie hľadať nemusí, pretože jeho šťastie nezávisí od množstva guľôčok, ktoré vlastní, ale od kruhu priateľov, ktorých má rád.“
Kniha nabáda k uvažovaniu a rozhovoru o tom, čo je v živote v skutočnosti podstatné, o potrebe priateľstva i minimalistického životného štýlu.
V rovnakých farbách
V spojitosti s ilustráciami je dôležité spomenúť aj predsádky knihy, ktoré sa zúčastňujú na utváraní celkového zmyslu obrázkovej knihy. Úvodné predsádky sú predzvesťou toho, na čo sa Hugo bezcieľne zameriava, záverečné indikujú, čo je v skutočnosti pre hlavného hrdinu esenciálne. Ilustrátorka využíva kresbu farbami predovšetkým v zemitých odtieňoch, čím vytvára poetiku ilustrácií, nadväzujúcich na súbor príbehov o zvieratkách z lesa.
Hugo sa stretáva s dážďovkou Františkom, včelárom Jožkom a netopierkou Eliškou. Prítomná je geometrická prísnosť, na iných miestach absentuje dodržiavanie zákonov perspektívy. Pre detského recipienta bude zaiste príťažlivá láskavosť, ktorá vyžaruje z ilustrácií a vyjadruje smútok aj radosť hlavného hrdinu.
Veronika Čigarská (1996)
Vyštudovala učiteľstvo anglického jazyka a literatúry a estetiky a momentálne pôsobí ako interná doktorandka na Katedre komunikačnej a literárnej výchovy PF PU. Vo svojom výskume sa zameriava na žáner obrazovej knihy, tzv. „picturebook“.
Simona Smatana: Hovnivál Hugo
Bratislava: Monokel, 2022
Ilustrácia Simony Smatany z jej knihy Hovnivál Hugo
