Vyhľadávanie
Pamätník so svojským štýlom Juraj Šebo
Vlani vydaná kniha Kaviarne, krčmy a vinárne v Bratislave 1960 – 1989 nemala byť poslednou, ktorej uvedenia sa Juraj Šebo ešte dožil. Autor série spomienkových kníh, ktoré si získali veľa čitateľov mladších i starších vekových kategórií, zomrel nečakane posledný januárový deň vo veku 77 rokov.
Rodák z Bratislavy, ktorý vyštudoval Vysokú školu dopravnú v Žiline, odbor spojov, a celý život pracoval v oblasti poštových služieb, sa dal na písanie až po odchode na dôchodok.
Začal knihou Zlaté 60. roky (2008). „Chcel som napísať niečo o našej mladosti bez pátosu a nostalgického spomínania. Nezdravá nostalgia, vyvýšená na stupeň duševnej choroby, to nie je môj prípad,“ povedal v jednom z rozhovorov pre Knižnú revue.
Po nečakanom úspechu napísal knihu s ironickým názvom Normálne 70. roky, nasledovali Reálne 80. roky, Slobodné 90. roky a Turbo milénium. V sérii pokračoval knihami o starších dekádach, a tak vyšli Budovateľské 50. roky, Pionierske 50. roky, Vojnové 40. roky a Krízové 30. roky. Nie je to literatúra faktu či autobiografia, skôr – ako napísal publicista Alexander Balogh – subžáner historickej koláže.
Popri knihách o jednotlivých dekádach 20. storočia napísal aj ďalšie špecifické monografie, ktorými chcel zachovať spomienku na niektoré miesta, ktoré mizli z Bratislavy a zo života v nej – Tehelné pole, Bratislavské korzo, ale aj Také bolo PKO či v spolupráci s Petrom Procházkom Legenda V-klub. Bol fanúšikom rockovej hudby a ako študent členom bigbítových kapiel. Podieľal sa aj na vzniku publikácie Slovenský bigbít a na rovnomennom televíznom seriáli.
V knihe Útek z pekla (2017) opísal príbeh Arnošta Rosina, väzňa, ktorému sa podarilo ujsť z Osvienčimu. Šebo ho poznal z detstva, ale o tom, čo Rosin prežil, sa dozvedel až po jeho smrti. Podnetom na napísanie tejto knihy bolo pre Šeba rastúce sebavedomie fašistov vo verejnom priestore. Človek, ktorého rodičia ukrývali počas vojny židovskú rodinu a jeho otec sa v 50. rokoch stal politickým väzňom, dokáže s odstupom času intenzívne vnímať ohrozenie slobody.
„Hrou osudu som sa stal spisovateľom, nie však takým klasickým, ale skôr človekom s nutnosťou vyjadrovať sa písaním,“ povedal pred pár rokmi pre Bratislavské noviny.
Celkovo vydal takmer dve desiatky kníh, väčšinu vo vydavateľstve Marenčin PT. A v pláne boli aj ďalšie...
Foto: Peter Procházka
