Prekladáme to najlepšie?

Preto sme sa pozreli na to, ako našimi prekladmi reflektujeme tvorbu laureátov svetových ocenení. Práve tieto štyri najvýznamnejšie ceny sme sledovali v priebehu posledných desiatich rokov. Darí sa nám v rámci nášho malého trhu zachytávať trendy a prinášať aspoň podstatnú časť toho najdôležitejšieho, čo obohacuje moderný literárny kánon? Spomínaný „africký“ ročník s nulovým počtom prekladov je výnimkou. Veľa však napovedá o našich čitateľských preferenciách. Poďme po poriadku.

Obraz trhu

Pri Booker Prize máme na pultoch kníhkupectiev preklady piatich titulov, pri Booker International a Goncourtovej cene po troch. Pri Nobelovej cene máme preloženú aspoň jednu knihu od ôsmich autorov. Tieto vydania väčšinou neboli priamou reakciou na udelenie ocenenia, existovali už predtým zásluhou objavnej práce vydavateľov. Aj diela čerstvého nobelistu Jona Fosseho máme už dlhšie k dispozícii vďaka prekladom jeho slovenskej manželky Anny Fosseovej a vydavateľstvu Modrý Peter. Je to veľa alebo málo? V porovnaní s Českom výrazne zaostávame, no je tu otázka veľkosti trhu, teda počtu vydavateľov a čitateľov, a samozrejme šírky prekladateľskej základne. No s podporou prekladov na Fonde pre podporu umenia sa u nás situácia zlepšuje, zaplátavajú sa diery po dlho chýbajúcich kultových knihách z okolitých krajín.

Prekladateľka Miroslava Vallová podotýka, že je dôležité pozerať sa nielen po laureátoch, ale aj po shortlistoch. „Áno, je legitímne pri zamýšľaní sa nad recepciou súčasnej svetovej literatúry u nás zúžiť skúmané pole  na oceňované tituly, ponúka nám to možnosť merateľných dát. Dobre však vieme, že literárne aj akékoľvek iné ceny, respektíve ich udelenie či neudelenie, sú niekedy nespravodlivé, aj keď to decidéri rozhodne nemajú v úmysle. Počet ocenených je limitovaný, a tak sa v prítmí na okraji žiary reflektorov skrývajú mnohé tituly, ktoré stoja za reflexiu a sú pre širšie vnímanie kontextu danej literatúry potrebné,“ hovorí Miroslava Vallová a pridáva zaujímavý fakt o komerčnom úspechu náročnej literatúry: „Anomália mimochodom vo Francúzsku útočí na pozíciu naipredávanejšieho titulu ovenčeného Goncourtovou cenou od čias jej vzniku v roku 1892. Hoci už prekročila hranicu milión predaných výtlačkov, prvé miesto od roku 1984 zatiaľ patrí Milencovi Marguerite Durasovej s milión šesťstotisíc výtlačkami. Priemerná predajnosť goncourtoviek je zvyčajne približne 350-tisíc výtlačkov. Potrebovali by sme viac údajov o tom, čo ocenené prekladové tituly prinesú slovenským vydavateľom z finančného hľadiska. Niekde tam sa do istej miery skrýva odpoveď, prečo nie sme celkom spokojní s našou reflexiou toho najoceňovanejšieho zo svetovej literatúry.“

Kvalitná je nekomerčná

Majú tieto ocenenia vplyv na edičný plán našich vydavateľstiev? „Nie, takmer vôbec. Titulov, ktoré sme vydali až potom, čo kniha alebo autor získali ocenenie, bolo v našej minulosti veľmi málo a myslím, že žiadny z nich nebol pre nás veľkým úspechom. Vo všeobecnosti sú knihy ovenčené literárnymi cenami skôr pre náročného čitateľa a naša skúsenosť je taká, že to na Slovensku nie je veľká cieľová skupina,“ hovorí riaditeľ vydavateľstva Slovart Juraj Heger.

Medzi najaktívnejšie vydavateľstvá z pohľadu vydaní laureátov patrí edícia Odeon vydavateľstva Ikar. Jeho šéfredaktorka Barbora Kráľová potvrdzuje, že ocenenie často nemá v našich končinách zásadný vplyv na predajnosť, i keď je to jedno z kritérií pri výbere titulov. „Musí zaujať najmä témou, ale považujeme za dôležité prinášať tieto knihy slovenskému čitateľovi. Najlepšie sa darí nobelistovi Ishigurovi, hoci od čitateľa vyžaduje zvýšenú dávku pozornosti; výborne sa darilo aj laureátovi Pulitzera Andrewovi Seanovi Greerovi, ktorý svojím románom Less zbúral stereotyp, že kvalitná literatúra musí byť depresívna. Vlažnejší záujem je o afroamerických autorov.“

Odhadnúť komerčný potenciál titulov je u nás zložité a pripomína stávkovanie v lotérii. Napríklad s vlažným prijatím sa stretol Tyll Daniela Kellmana a úspech zožal pomerne náročný román Mliekar Anny Burnsovej z vydavateľstva Lindeni. Podobne v Odeone sa slušne predáva Kazuo Ishiguro, zatiaľ čo úspešne sfilmovaný trhák Podzemná železnica Colsona Whiteheada u nás zaostal za očakávaním.

„Dobrých kníh vychádza vo svete neuveriteľné množstvo, vo veľkom počte jazykov. U nás je len pár vydavateľov, ktorí také knihy aspoň občas vydávajú. Zaoberať sa tým, čo sme nevydali, by bolo nesmierne frustrujúce. Vzniklo a rozrástlo sa u nás niekoľko skvelých vydavateľstiev, ktoré prinášajú vzrušujúce knižky pre čitateľov všetkých chutí. Myslím si, že je to stále lepšie,“ hovorí Juraj Heger.

Nezáujem o exotiku

Anglofónny trh reflektujeme primerane a rovnako i literatúru okolitých krajín. Na prekvapenie je to slabšie pri frankofónnom svete a výrazne zaostávame pri prekladoch tvorby z geograficky vzdialenejších končín. Pri Nobelovej cene z poslednej dekády chýba okrem Dylana iba spomínaný Gurnah a keď sa pozrieme na vzdialenejšie roky, objavíme ďalších absentujúcich, napríklad Brita indického pôvodu z Trinidadu V. S. Naipaula alebo Číňana Mo Jena.

Podobný trend vidíme aj pri Booker International. Chýba napríklad v Česku veľmi úspešná Vegetariánka kórejskej autorky Han Kang. Jedným z dôvodov môže byť nedostatočné prekladateľské zázemie pri exotických jazykoch ako je čínština lebo kórejčina, no väčšina renomovaných afrických, afroamerických i ázijských autorov píše vo francúzštine či angličtine.

Ako dôvod, prečo ocenený titul nebol vydaný na Slovensku, vydavatelia najčastejšie uvádzajú vzdialenosť témy. Témy kníh africkej štvorky sú pritom výsostne aktuálne: vojak vo svetovej vojne, dôsledky koloniálneho dedičstva či cestovateľská literárna hra. Súvisí to skôr s konzervatívnosťou slovenského čitateľa a nechuťou objavovať neznáme literatúry?

„Každá všeobecná odpoveď na vašu otázku bude nepresná. Mnohé z kníh ocenených autorov sú nekomerčné, málo predajné. Mnohé z krajín, z ktorých pochádzajú títo autori, nemajú rozvinutý systém podpory prekladov. Mnohí z týchto autorov sú ocenení za majestátne, rozsiahle diela, ktoré nie je jednoduché ani lacné pripraviť na vydanie a financovať. A v neposlednom rade si myslím, že naša suchozemská história a v minulosti minimálna imigrácia mohla spôsobiť istý rešpekt/ostych/nezáujem o témy, o ktorých málo vieme. Z každého z predchádzajúcich argumentov existujú výnimky. Ale celkový obraz je taký, ako ho popisujete,“ hovorí Juraj Heger. V podobnom duchu ho dopĺňa aj Barbora Kráľová: „Je to súhrn faktorov, nerada by som paušalizovala. Nemyslím si, že by slovenský čitateľ bol a priori neochotný objavovať. Len zrejme nepotrebuje, aby to objavovanie prebiehalo v slovenskom jazyku. Čitatelia autorov literárnych cien sú jazykovo čoraz zdatnejší, takže nie sú odkázaní na slovenské preklady, najmä pokiaľ ide o anglické texty. Pri exotickejších jazykoch im často stačí aj čeština. Je pravda, že tento trend sa už trošku láme, ale stále platí, že v Česku je čitateľov násobne viac.“

Knihy z exotických krajín obohacujú a inšpirujú nezvyklým štýlom, novými témami i spôsobom nazerania na základné spoločenské otázky. Pomáhajú porozumieť zložitosti súčasného sveta, rozvíjať kultúrny potenciál konzumentov. Intelektuálne vyspelá časť čitateľov, tí hľadajúci a objavujúci, sú vo veľkej miere naďalej odkázaní na český trh. Vzhľadom na stav slovenskej ekonomiky nie je reálne, že by sa situácia v blízkej budúcnosti zlepšovala, a tak tu vyvstáva otázka čitateľskej gramotnosti mladej generácie, ktorá už čítať v češtine nie je zvyknutá.

Nobelova cena

rok / laureát / preklad SK

2022 / Annie Ernaux / Inaque

2021 / Abdulrazak Gurnah / nie

2020 / Louise Glück / Skalná ruža

2019 / Peter Handke / Tatran

2018 / Olga Tokarczuk / Premedia

2017 / Kazuo Ishiguro / Odeon

2016 / Bob Dylan / nie

2015 / Svetlana Alexijevič / Absynt

2014 / Patrick Modiano / Marenčin PT

2013 / Alice Munro / Zelený kocúr

Booker Prize

rok / laureát / preklad SK / preklad ČR

2022 / Shehan Karunatilaka: The Seven Moons of Maali Almeida / nie / nie

2021 / Damon Galgut: The Promise / nie / áno

2020 / Douglas Stuart: Shuggie Bain – Shuggie Bain (Odeon) / áno

2019 / Margaret Atwood: The Testaments – Testament (Slovart) / áno

2019 / Bernardine Evaristo: Girl, Woman, Other – Dievča, žena, iné (Inaque) / áno

2018 / Anna Burns: Milkman – Mliekar (Lindeni) / áno

2017 / George Saunders: Lincoln in the Bardo / nie / áno

2016 / Paul Beatty: The Sellout – Odpadlík (Odeon) / áno

2015 / Marlon James: A Brief History of Seven Killings / nie / nie

2014 / Richard Flanagan: The Narrow Road to the Deep North / nie / áno

2013 / Eleonor Catton: The Luminaries (0 – 1) / nie / áno

Booker International

rok / laureát / preklad SK / preklad ČR

2023 / Georgi Gospodinov: Time Shelter / nie/ nie

2022 / Geetanjali Shree: Tomb of Sand / nie / nie

2021 / David Diop: At Night All Blood is Black / nie / áno

2020 / Marieke Lucas Rijneveld: The Discomfort of Evening – Večerný nepokoj (Slovart) / áno

2019 / Jokha Alharthi: Celestial Bodies / nie / nie

2018 / Olga Tokarczuk: Flights / nie / áno

2017 / David Grossman: A Horse Walks into a Bar – Vojde kôň do baru (Artforum) / áno

2016 / Han Kang: The Vegetarian / nie / áno

2015 / László Krasznahorkai: The Melancholy of Resistance – Melanchólia vzdoru (Brak) / nie

2013 / Lydia Davis / nie / nie

Prix de Gouncourt

rok / laureát / preklad SK / preklad ČR

2022 / Brigitte Giraud Vivre vite / nie / áno

2021 / Mohamed Mbougar Sarr / nie / áno

2020 / Hervé Le Tellier: L'Anomalie – Anomália (Inaque) áno

2019 / Jean-Paul Dubois: Tous les hommes n'habitent pas le monde de la même façon / nie / áno

2018 / Nicolas Mathieu: Leurs enfants après eux / nie / nie

2017 / Éric Vuillard: L´ordre du jour – Program dňa (Slovart) / áno

2016 / Leila Slimani: Chanson douce – Uspávanka (Inaque) / áno

2015 / Mathias Enard: Boussole / nie / áno

2014 / Lydie Salvavre: Pas pleurer / nie / nie

2013 / Pierre Lemaitre: Au revoir là-haut / nie / áno