Vyhľadávanie
Na naše anketové otázky odpovedá Miloš Ferko, ktorý si z medzinárodného knižného veľtrhu Svět knihy 2008 v Prahe odniesol Cenu Akademie science fiction, fantasy a hororu za odbornú reflexiu žánra sci-fi za knižku Dejiny slovenskej literárnej fantastiky (LIC 2007). S románom Šťastie za dverami (VSSS 2007) sa umiestnil na 3. mieste v kategórii Debut roka našej čitateľskej ankety Kniha roka 2007.
ČÍM ŽIJE LITERATÚRA
Na naše anketové otázky odpovedá Miloš Ferko, ktorý si z medzinárodného knižného veľtrhu Svět knihy 2008 v Prahe odniesol Cenu Akademie science fiction, fantasy a hororu za odbornú reflexiu žánra sci-fi za knižku Dejiny slovenskej literárnej fantastiky (LIC 2007). S románom Šťastie za dverami (VSSS 2007) sa umiestnil na 3. mieste v kategórii Debut roka našej čitateľskej ankety Kniha roka 2007.
* Stáva sa podľa vás slovenská literatúra ostrovom samým pre seba, alebo sa jej darí prenikať do každodenného života?
– Literatúra nie je a nebude ostrovom, na ostrov si môžete brať knižky, aby ste neboli sami – už aj tento prenesený význam naznačuje, že kniha, ako hmotný výraz literatúry, komunikuje. A kde je komunikácia, nieto izolácie. Slovenská literatúra komunikuje. S menším množstvom ľudí než pred dvadsiatimi rokmi, čo však nie je tragické a neveští jej zánik. Aj Slováci dostali v posledných dvoch desaťročiach možnosť výberu. Literatúra nie je väčšinovým médiom, ale jedným z mnohých, o to viac to platí o slovenskej literatúre. Svoje miesto pod slnkom si však obhájiť dokáže. Píše sa, rozpráva sa o nej. Nie masovo? Aj masovo, ak pravda do nej zoberieme všetko, čo do nej patrí – vrátane pani Keleovej-Vasilkovej.
Len na okraj – ostrov považujem za celkom príjemné, útulné miesto. S majákom zo slonoviny uprostred a so skladiskom plným kníh... ktoré sa zhovárajú pekne jedna s druhou.
* Čo vám v našom slovenskom literárnom živote chýba, ako by sa mohla zlepšiť literárna komunikácia?
– V tejto chvíli by som mohol vymyslieť všeličo, ba takmer všetko – no mám dojem, že nič by nefungovalo ani tak, ako funguje... (najmä preto, že neviem, ako to v literárnom živote funguje). Možno by sa mohli knižky ponúkať napr. k mliečnej desiate, lenže aj tú už na školách zrušili... alebo pribaľovať poslíčkom k pizzám, dopravovať rogallom alebo balónmi s vodíkovou náplňou... jednoducho neviem. Nikdy som neskúšal predať ani distribuovať čo len suchý rožok, myslím, že kníhkupci vedia omnoho lepšie, kde ich tlačia topánky.
