Vyhľadávanie
Na rezidenčný pobyt Trojica AIR 2023 zavítala tretia prekladateľka, Diana Pungeršič zo Slovinska. V Banskej Štiavnici, ktorú hneď v druhý deň po jej príchode zachvátil ničivý požiar, prekladala poviedkovú knihu Ivany Dobrakovovej – Matky a kamionisti.
Diana Pungeršič (1984) je umelecká prekladateľka zo slovenčiny a češtiny do slovinčiny, literárna kritička, publicistka a moderátorka. Študovala slovinský a slovenský jazyk s príslušnými literatúrami a sociológiu kultúry na Filozofickej fakulte Ľubľanskej univerzity. Knižne preložila diela Pavla Rankova, Daniely Kapitáňovej, Víťa Staviarskeho, Juraja Šebestu, Mareka Vadasa, Dušana Mitanu, Jany Beňovej, Antona Baláža, Ivony Březinovej, Petry Dvořákovej, Ivy Procházkovej. Pre Slovinský rozhlas a internetové portály a literárne preložila aj ďašie autorky a autorov (J. Gavura, K.Kucbelová, M.Ferenčuhová, I.Dobrakovová, D.Hevier, Z.Kepplová, E.Luka, R.Sloboda, M.Habaj, I.Kolenič, M.Pech, O.Buddeus…). Publikuje literárne rozhovory, eseje, organizuje a moderuje literárne podujatia, založilačitateľský klub. Je členkou porôt viacerých literárnych súťaží a cien.
Tentokrát Vám prinášame nekrátené odpovede na otázky Michala Kríža, ktoré vyšli v časopise Štiavnické noviny.
Ako sa Vám pracuje na preklade knihy počas pobytu TROJICA AIR?
Do Štiavnice som sa na vrátila presne po roku, vlani počas môjho rezidenčného pobytu vypukla vojna na Ukrajine, ktorá, bohužiaľ, nekončí. Tento rok, deň po mojom príchode, v mojej bezprostrednej blízkosti, na námestí Sv. Trojice vypukol požiar. V živote som nezažila dačo také, pohľad na ničivý oheň, ktorý sa nedal zastaviť, bol desivý. Celý deň som bola vonku, lebo som sa bála vrátiť sa do rezidenčného bytu na Trojičnom námestí, keďže pre silný vietor hrozilo, že sa oheň rozšíri aj tam. Našťastie sa to nestalo a ja som sa zatiaľ zapojila do živej reťaze, keď z galérie a antikvariátu prevážali na Starý zámok obrazy a knihy, ktoré sme tam bezpečne uložili. Čo povedať? Bolo to dramatické a ťažko sa bolo pozerať, ako sa pred našimi očami ničí kultúrne dedičstvo. Na druhej strane prekvapila súdržnosť ľudí, ktorí sa rýchlo organizovali a pomáhali, ako len vedeli. Začiatok bol teda veľmi nepokojný a pokračovalo to aj v pondelok, keď zistili, že na požiarisku uniká plyn. Preventívne uzavreli centrum, teda evakuovali aj nás. Našťastie sa nikomu nič nestalo.
Musím však povedať, že napriek tomuto všetkému mám veľké vnútorné potešenie, že som zase tu. Mám pocit, ako keby som sa vrátila domov. Veľmi príjemne sa mi tu býva aj robí. Teraz vnímam mesto sústredenejšie, vlani som chcela všetko "zhltnúť" naraz, všetko zažiť, vidieť, tento rok je to viac o prežívaní detailov. Možno sa to trošku prenieslo na mňa aj z tých postáv Ivany Dobrakovovej, ktorú teraz prekladám. Majú totiž bohatý (síce tiež náročný) vnútorný život, a predovšetkým dôkladne vnímajú svet okolo seba. V meste, kde vládne svojský, takmer hmatateľný pokoj, sa mi ľahko vstupuje až ponára do ich vnútorných svetov.
Čo je na preklade najťažšie a čím Vás táto práca napĺňa?
Ivana Dobrakovová je výborná štylistka, dokonale ovláda jazyk, a vie vytvoriť (reprodukovať) autentickú (vnútornú) reč postáv. Matky a kamionisti je zbierka piatich noviel, to znamená, že v každej novele je ten jazyk svojský, jeho tempo, rytmus, spôsob rozprávania... Celkovo "uchopiť", zosúladiť to rozprávanie v preklade, aby to bolo vnútorne koherentné, je to najťažšie. Samozrejme, svojskou výzvou sú aj reálie, napríklad už v prvej poviedke bolo treba riešiť, čo vlastne znamená žiť "na maďaroch", resp. ako preložiť naďmama, naďapa atp. Dobrakovová používa veľmi presné výrazy, presné slovné spojenia a celkovo treba uvažovať nad každou vetou.
Napĺňa ma jednak spomínaná jazyková rovina, teda hľadať vhodné riešenia, pritom som vždy znovu očarená, že slovenčina ma stále vie prekvapiť a že aj po toľkých rokoch a toľkých textoch, čo som preložila resp. prečítala, vždy objavím niečo, čo ešte nepoznám resp. som na to zabudla ;)). Zvyčajne vtedy, keď si poviem, že už nepotrebujem slovník, veď všetko viem, si potrebujem niečo overiť, možno nie priamo v slovníku, veľakrát u kamarátov a na internete, keďže nie všetko sa dá nájsť v jazykových príručkách. A jednak som poctená, že môžem slovinským čitateľom a čitateľkám predstaviť takú skvelú autorku, jej príbehy, ktoré nesú v sebe takú výpovednú silu. Z týchto príbehov rastiem (dozrievam) aj sama, učím sa, cez nich spoznávam svet a vnútorné prežívanie ľudí, ktorých by som tak dôverne asi nikdy nezažila a nepoznala. Je to neskutočné bohatstvo.
Máte čas pri pobyte spoznať aj naše mesto a kde všade ste už boli?
Vezmem si čas na prechádzky, možno si spravím aj výlet von z mesta. V Štiavnici som bola vlani na Veľkej vodárenskej, Počúvadle, keď bol ešte ľad, pozrela som si aj Starý zámok, veľakrát som liezla na Kalváriu, bola som v galérii. Tento rok som si povedala, že si pozriem aj Nový zámok, Banku Lásky, ktorú teraz už neuvidím, pravdepodobne stihnem ísť aj do Múzea baníctva. A predovšetkým, chcem vnímať mesto v jeho každodennosti, pravidelne sa chodím kochať do kvetinárstva, zájdem na kávu do Starej školy, nakúpim v potravinách tu priamo v centre a neuveríte, začala som zbierať púpavu na šalát. My, Slovinci, zbožňujeme púpavu a tu sezónna akurát začala. Vrelo odporúčam!
Slovenské literárne centrum a Mesto Banská Štiavnica ponúkajú každý rok jedenásť rezidenčných pobytov. Aj v roku 2023 bol projekt TROJICA AIR podporený finančným príspevkom z Fondu LITA. Autorkou grafickej koncepcie je Kristína Soboň, autormi loga Trojica Air Palo a Janka Bálik.
