Vyhľadávanie
„Venujem ľuďom, ktorých úsilie presahuje abstraktný svet ideí a ovplyvňuje „realitu“ – ekológom suchých oblastí, nech sa nachádzajú kdekoľvek, nech pracujú v akomkoľvek čase. Pokorne a s obdivom im skladám tento pokus o prognózu.“
Román Duna je súborným prepracovaným vydaním dvoch noviel, ktoré Frank Herbert vydával na pokračovanie v rešpektovanom scifistickom magazíne Analog Science Fiction and Fact od roku 1963.
Ak si túto vetu prečíta programový čitateľ sci-fi strednej generácie, ktorý so žánrom začínal niekedy v osemdesiatych rokoch 20. storočia, a myslí to s ním vážne, prečíta si zhruba toto: Jeden z najvýznamnejších sci-fi románov vôbec, napísaný autorom, ktorého poznáme predovšetkým kvôli tomuto románu, vyšiel v časopise, ktorý od roku 1930 pomáhal definovať sci-fi.
Je nemysliteľné, aby takýto čitateľ Dunu nepoznal, Dunu nečítal, nemyslel si o Dune len to najlepšie, a to aj v tom prípade, že by ju naozaj nepoznal, naozaj nečítal a naozaj si o nej nemyslel len to najlepšie. Lebo naviesť sa do Duny a akokoľvek ju spochybniť, znamená spoločensky sa medzi scifistami celkom znemožniť.
Výsada vyvolených, nie útočisko skrachovancov
Nech to dnes pôsobí akokoľvek absurdne, sci-fi, ktoré reprezentuje Duna, nie je žáner komerčnej literatúry a nie je čitateľsky prístupné komukoľvek, naopak, vo svojej čistej podobe predstavuje elitný klub vybraných mravov a vkusu. Nie je pre každého, nechce byť pre každého a nikdy pre každého nebude. Je výsadou vyvolených, nie útočiskom skrachovancov. K Dune sa vzhliada, prispôsobuje sa jej, nieže v románe by mohol byť problém, ak náhodou nefunguje, ale problém je v čitateľovi. To on musí so sebou čosi urobiť, aby bol Duny hodný.
Nie je veľa takých románov, ale sú.
Duna po prvýkrát v románovej podobe jednoliatej knihy vyšla v USA roku 1965. Na území Československa po prvýkrát oficiálne v českom preklade – nie ako samizdat či súkromný preklad – vyšla v roku 1988, teda ešte v socializme, a po slovensky vôbec po prvýkrát vyšla vlani pred Vianocami – teda tridsať rokov po tom, ako sme ju my, kovaní scifisti čítali. Nepohybujem, že si ju kúpime všetci, na vypredanie nákladu to asi stačiť nebude, ale to je celkom jedno, lebo Duna už je v pozícii knihy – literárnej inštitúcie, ktorá by mala byť kvôli svoju významu vo verejnom priestore prítomná permanentne.
Akože literárny kánon bez ohľadu na žáner, lakmusový papierik civilizovanosti tej ktorej krajiny.
Mal by to robiť štát, o tom som presvedčený, bez ohľadu na komerčný rozmer veci, robia to osvietení súkromní vydavatelia, štátu ku cti slúži, že sa na tom aspoň podieľa, Duna v slovenčine vyšla aj vďaka Fondu na podporu umenia.
Prečo je to dôležité?
Lebo Duna čítaná vkusovo, zvonka, bez kontextov môže pôsobiť ako neprívetivá knižka, ktorá bude zážitkového čitateľa prahnúceho po atraktívnom dobrodružstve predovšetkým veľmi intenzívne nudiť. Je totiž reliktom čias, v ktorých sa nepísalo kvôli počtu predaných kusov, nejestvoval knižný trh v dnešnej podobe a práva na sfilmovanie sa nepredávali ešte pred vydaním. Epická sága vovádzajúca čitateľa in medias res do neofeudálneho postindustriálneho sveta ďalekej budúcnosti na nehostinnej, púštnej planéte, ktorej reálie aj vďaka arabsky znejúcim menám a názvom asociujú „blízkovýchodnú“ poetiku príbehov tisíc a jednej noci. Duna je mystická, iná, román atmosféry, v ktorom sa ekológia snúbi s religiozitou a metafyzikou. A sú tam červy a melánž, korenie, droga rozširujúca vedomie za hranice času.
Psychedelická a vizionárska
Citát Arthura C. Clarkea na zadnej strane prebalu slovenského vydania spája Dunu s Pánom prsteňov, čo nie je len marketingový ťah, ale naznačenie reálnych súvislostí. Obe ságy vyšli v USA v rovnakom roku a stali sa generačnými knihami spoludefinujúcimi hippies, Deti kvetov. Pán prsteňov ako import z Británie, Duna ako jeho domáci, americký pendant, odohrávajúci sa v ďalekej, preďalekej budúcnosti, keď ľudstvo už pomaly zabudlo, odkiaľ vzišlo, odmietlo technológie spojené s kybernetikou a umelou inteligenciou a odpovede začalo hľadať v mystike. Preto ten návrat feudálnych pomerov, preto kasty a komplikovaný spoločenský systém, preto rozširovanie vedomia.
Duna je psychedelická a vizionárska, román, ktorý v roku 1965 jeho autor Frank Herbert venuje relatívne novej disciplíne. Ten úvodný citát otvára aj slovenské vydanie: „Venujem ľuďom, ktorých úsilie presahuje abstraktný svet ideí a ovplyvňuje „realitu“ – ekológom suchých oblastí, nech sa nachádzajú kdekoľvek, nech pracujú v akomkoľvek čase. Pokorne a s obdivom im skladám tento pokus o prognózu.“
Duna zarezonovala, stala sa dôležitou, jej popularita kontinuálne rástla spolu s tým, ako sa sci-fi približovalo mainstreamu. Tlakom podľahol aj sám Herbert, ktorý na vlastnej koži pocítil to najhoršie – prekliatie autorov fantastiky. Zamilujú sa do svojho sveta a nie sú ochotní ho opustiť, ale píšu ďalej, aj keď už vlastne veľmi niet čo písať. Aj vďaka tomu sa z Duny stala frančíza nie nepodobná Star Treku či Hviezdnym vojnám, aj keď nikdy nie až taká populárna. Ono je to vidieť už aj na tom Lynchovom filme, aj na televíznych spracovaniach, aj na videohrách, ten svet sa ale opiera o taký silný základ, že sa nikdy nevyprázdni úplne.
Lebo Duna, tento prvý román, je vážna literatúra, podobenstvo, sága, prognóza, konzistentná autorská vízia, ktorej kvalita už dávno nie je meraná počtom čitateľov či predaných kusov.
Veľká vec. Duna!
