Vyhľadávanie
Už ste niekomu hodili rukavicu a on mal problém ju zdvihnúť? Čo sa môže ukrývať v týchto slovách? Mnohí čitatelia určite spoznajú význam provokácie protivníka. Prečo však vôbec takéto spojenie v intencii provokácie používame? Kladením si otázok o pôvode ustálených slovných spojení vyšla z frazeologickej dielne Jany Skladanej (1942) monografia s tajomným názvom Ukryté v slovách (SPN – Mladé letá). Ak by však čitateľ očakával rigorózny argumentačný výklad, začítaním sa do textov by mal skôr pocit sledovania a prežívania príbehov dávnych hrdinov s dávkou poznávacieho potenciálu. Autorka, odhaľujúc pôvod frekventovanejších (stratiť hlavu, trinásta komnata) i menej známych (Prokrustova posteľ, Jánusovská tvár) 132 ustálených spojení, neprináša ich et y molog ick ý pôvod v užšom slova zmysle, ale kontexty ich vzniku s prvkami napätia a naratívnosti. Ako Skladaná stručne uvádza, tieto spojenia majú pôvod v Biblii (Sodoma a Gomora, egyptské rany, Judášsky bozk), mnohé pochádzajú z antiky (Damoklov meč) či zo staršej svetovej histórie a literatúry (Bartolomejská noc, boj s veternými mlynmi, z Ezopovej bájky chváliť sa cudzím perím).
Okolnosti vzniku ustálených spojení autorka často dopĺňa synonymickými spojeniami, ktoré môžu predstavovať známejšiu alternatívu (k spojeniu ísť do Canossy aj podoba ohnúť pred niekým chrbát alebo padnúť na kolená, k biblickému od Kaifáša k Pilátovi významovo ekvivalentné z blata do kaluže). Neslávny boj s veternými mlynmi má zasa svoje významové paralely so sizyfovskou robotou. Ďalšie výklady sú doplnené variáciami výskytu danej reálie aj v iných spojeniach. Tak vo výraze Ariadnina niť prežijete mytologický príbeh Thésea a Ariadny, dočítate sa, v akej súvislosti sa toto spojenie používa dnes, a napokon si pripomeniete (pomerne triviálny) frazeologický fond súvisiaci s touto reáliou (premoknúť na niť, život mu visí na nitke a mnohé iné). Autorka upozorňuje aj na možné diskrepancie pôvodného významu spojenia oproti súčasnému chápaniu (stratiť hlavu v zmysle rozvahu vz. pôvodné „zahynúť popravou“). Čitateľa možno upúta priblíženie doposiaľ nepoznaných reálnych historických skutočností odzrkadľujúcich vznik spojení. Ak je pre vás pôvod niektorých ustálených spojení španielskou dedinou a zaujímate sa napríklad o dávnu históriu či mytológiu, nezostane táto kniha hlasom volajúceho na púšti.
Syntakticky orientovaná útla monografia Jána Kačalu K podstate vety (Syntetický pohľad) (Matica slovenská) zachováva koncepčné hľadisko svojho tvorcu, ako aj jeho výkladový, až enumeratívny štýl. Mnohé vecné paralely zainteresovaný čitateľ odhalí v skorších publikáciách (najmä Syntaktický systém jazyka, 1998). Spomínaný autorov štýl odráža jeho stanovisko k vete v systéme jazyka. Čitateľ môže nadobudnúť dojem „školáckeho“ čítania bez potreby vlastnej reflexie o prečítanom. Tak môžu pôsobiť kapitoly vysvetľujúce elementárne syntaktické pojmy (veta, syntaktické jednotky, syntaktické vzťahy a prostriedky a i.) alebo výklad o základných vetných členoch (podmet, prísudok, vetný základ).
Aby sme však uchopili monografiu z koncepčného hľadiska, treba spomenúť pohľad autora na vetu vo vzťahu k trom aspektom jej stavby – gramatickému, sémantickému a obsahovému. Zdôrazňovanie vety ako systému prvkov a vzťahov či ako konštrukcie vysúva do popredia systémové hľadisko. Kapitola venovaná rôznym definíciám vety od prvej polovice 20. storočia vyúsťuje do sformulovania jej definície ako systému alebo konfigurácie jazykových jednotiek. Menej sa autor venuje modálnej a emocionálnej stránke vety, a teda jej vzťahu voči používateľovi jazyka. Komplementárne dimenzie vety, ktoré sa autor snaží integrovať v tomto syntetickom pohľade, sa azda najzreteľnejšie odrážajú v téme nesyntagmatického spájania vo vete. Bližší opis útvarov neschopných vstupovať do syntagmy však naznačuje ich dôležitosť z hľadiska bežného jazykového vyjadrovania. Možno práve začlenenie vety do širšieho kontextu zostane na úvahe čitateľa.
