Vyhľadávanie
Keď pred deviatimi rokmi vyšiel román Petry Nagyovej-Džerengovej Chcem len tvoje dobro, v jednom mesačníku som ho mierne ofrflala. Ďalšia ženská autorka, ďalšie vzťahové klišé. Knihu som si však prečítala s chuťou, akurát – kto by už len verejne chválil ženský román?! Ale ako hovorí ľudová múdrosť – odriekaného chleba najväčší krajec, a o dva roky som vydala knihu, ktorá oslovila najmä ženy, aj ja. Medzitým som sa s Petrou zoznámila osobne (dokonca sme chvíľu bývali v susedstve), porozumeli sme si a hoci som často bola k jej knihám aj kritická, teší ma, že som ako jedna z prvých mohla čítať rukopis jej detskej prózy Klára a mátohy a dodnes sa k nemu s pôžitkom vracať spolu s dcérkou, ktorá (zatiaľ dve) knihy o Kláre miluje.
Asi každý, kto čo len trochu sleduje slovenskú literatúru, vie, že z debutantky sa stala etablovaná a komerčne veľmi úspešná autorka, ktorej tituly už vychádzajú aj v zahraničí. Možno je zvláštne, že v záľahe románov určených ženám vydala po deviatich rokoch reedíciu prvej knihy (vyšla vo vydavateľstve Marenčin PT). Nagyová-Džerengová však patrí k najúspešnejším a najlepším autorkám tohto žánru (hovorím o ženskom románe, hoci sama toto označenie nemám rada, napokon objemný Slovník literárních žánrů tento pojem nepozná), a keďže väčšina jej kníh je dávno vypredaná, rozhodla sa osloviť možno už novú generáciu čitateliek. Nakoniec – prečo nie? Príbeh Kristíny, ktorej životom otrasú nečakané zistenia, je napísaný zručne, logicky a, chvalabohu, nie je neznesiteľne presladený. A možno by si ho mali prečítať všetky usilovné a odhodlané spisovačky a zapisovačky, aby sa aspoň čo-to priučili a naplnili možno nie vysoké, ale aspoň štandardné kritériá na to, čo sa vo finálnom výsledku nazýva knihou, alebo – v niektorých prípadoch možno trocha nadnesene – krásnou literatúrou.
