Sto rokov čakania

Béla Bartók: Slovenské ľudové piesne 1, 2, 3

Bratislava: Hudobné centrum, 2020

Ich knižného vydania sa však nedožil. Dnes sme len krok od toho, aby sa jeho zberateľská práca konečne zavŕšila kompletným knižným vydaním.

Keď v máji roku 1904 pricestoval Béla Bartók (1881 – 1945) aj so svojím klavírom do slovenskej obce Hrlica (okr. Revúca), okrem pravidelného cvičenia a komponovania so záľubou počúval aj slovenské ľudové piesne. V kaštieli rodiny Fischerovcov žil pol roka, príroda ho očarila, práca mu šla od ruky a pravidelný kontakt s folklórom ho priviedol k myšlienke hlbšie sa venovať nielen maďarskej a rumunskej ľudovej hudbe, ale aj slovenskej, s cieľom nájsť, čo majú tieto hudobné kultúry spoločné a v čom sú rozdielne. Takto sa stalo, že k jeho menu sa dnes pripája nielen prívlastok skladateľ a klavirista, ale aj etnomuzikológ. V roku 1906 sa Bartók opäť vrátil na Slovensko, tentoraz bez klavíra, ale s fonografom. Začal sa systematicky venovať zberu a nahrávaniu slovenskej ľudovej hudby a pohyboval sa najmä v Gemeri a Nitrianskej župe, v ďalších rokoch aj vo Zvolenskej župe. Do roku 1918, keď zber prerušil, nazbieral 3223 slovenských piesní.

Vydavateľská zmluva

Dnes si už len ťažko dokážeme predstaviť množstvo práce, ktoré so zbieraním piesní Bartók mal. Počas týchto rokov prešiel na Slovensku 37 dedín, vypočul si a nahral desiatky spevákov a speváčok, zapisoval nielen melódie, ale aj texty. Popri tom však zbieral aj piesne maďarské, rumunské, ukrajinské, turecké, chorvátske, srbské a dokonca aj arabské. Všetko toto taxonomicky spracoval, utriedil a usporiadal, k čomu mal zrejme sklon: okrem piesní totiž zbieral aj chrobáky.

Bartókovým cieľom bolo knižné vydanie jeho rozsiahlej hudobnej zbierky. Nielen tej maďarskej a rumunskej, ale aj slovenskej. Z iniciatívy Miloša Ruppeldta, hudobného skladateľa a organizátora hudobného života na Slovensku, Matica slovenská uzavrela v roku 1921 s Bartókom vydavateľskú zmluvu, vyplatila mu honorár a skladateľ začal zbierku slovenských ľudových piesní pripravovať na vydanie. Prvú časť dokončil a odovzdal v roku 1923, druhú a tretiu v roku 1928. Zdalo sa, že knižnej podobe už nič nestojí v ceste.

Roky chaosu

Namiesto vydania zbierky však nasledovali roky chaosu: „Zbierka svojou koncepciou, vydavateľskými a hudobnými i jazykovými nárokmi, ako aj rozsahom presahovala všetko, s čím sa dosiaľ  slovenskí literárni či hudobní vedci stretli.“ Hudobný skladateľ Vladimír Godár, vedúci oddelenia edičnej činnosti Hudobného centra, mi k tomu povedal: „Vtedy nikto nemal intelektuálnu schopnosť pochopiť, čo Bartók urobil, neboli ani technické prostriedky, ako to dať na papier, nebol ani jednotný názor, ako to celé urobiť. Chceli mu prepisovať fonetický záznam textov, chceli, aby sa maďarskou hudbou dotknuté piesne vyradili, aby sa oddelili texty od hudby a toľko nad tým meditovali, až Bartók stratil trpezlivosť a trval na tom, aby mu zbierku vrátili. Vydavateľ chcel v tom prípade naspäť honorár, ktorý nebol malý, až napokon Bartók súhlasil s tým, aby to zostalo na Slovensku.“ V roku 1940 emigroval do USA, kde v roku 1945 aj zomrel a vydania svojej zbierky sa už nedožil.

Vo vedeckých rukách

Ubehli ďalšie desiatky rokov a na rukopis Bartókovej zbierky v Matici sadal prach. Až začiatkom päťdesiatych rokov sa zbierka dostala na pracovisko Slovenskej akadémie vied, konkrétne do rúk Jozefa Kresánka a editorov Alice a Oskára Elschekovcov. Opäť Vladimír Godár: „Možno aj vďaka tomu naťahovaniu sa stalo, že Slovenské ľudové piesne napokon vyšli tak, ako ich Bartók pripravil, pretože Elschekovci  jeho vedecký etnomuzikologický vklad pochopili. Maďari a Rumuni síce svoje zbierky vydali skôr, ale zapracovali do nich plno pripomienok, takže vyšli deformované, napr. rumunská zbierka má oddelené texty a melódie a podobne.“ Po náročnej editorskej práci vyšiel prvý zväzok Slovenských ľudových piesní v roku 1959 (421 piesní), druhý v roku 1970 (426 piesní) a tretí až v roku 2007. Časové rozpätie medzi prvým a tretím zväzkom je 48 rokov, čo znamená, že tí, čo si kúpili prvý zväzok, sa tretieho možno ani nedožili.

Štvrtý zväzok

Myšlienka vydať Bartókovu kompletnú zbierku vznikla v Hudobnom centre v Bratislave. Kompletnú v tom zmysle, že k pôvodným trom zväzkom, ktoré vyšli tento rok, má pribudnúť aj štvrtý. Ani toto vydanie nebolo jednoduché: bolo treba osloviť pôvodných vydavateľov aj editorov a Slovenskú národnú knižnicu v Martine, v ktorej sú uložené fonografické valčeky. Súčasné technológie umožnili náročnú tlačovú prípravu zjednodušiť, k čomu mi poskytol vysvetlenie riaditeľ Hudobného centra Igor Valentovič: „Pôvodné vydania prešli ôsmimi či deviatimi korektúrami, nebolo v nich čo opravovať, čo je len dôkaz kvality práce manželov Elschekovcov. Keby sme chceli začať odznova a pripraviť novú sadzbu, celé by sa nám to niekoľkonásobne predražilo, takže sme zvolili cestu reprintov.“ Znamená to, že dnešné vydanie je vlastne reprodukciou pôvodných vydaní. Štvrtý zväzok (ktorý sa pripravuje) by mal obsahovať piesne s erotickými či lascívnymi textami (ktoré chcel Bartók vydať samostatne), rôzne registre, zoznamy interpretov, pramenno-kritickú správu o Bartókovom rukopise, ale i fotodokumentáciu a na priloženom nosiči aj kompletný digitálne upravený zvukový záznam Bartókových fonografických valčekov.

Po takmer sto rokoch od podpísania vydavateľskej zmluvy bude teda Bartókova zbierka Slovenských ľudových piesní konečne kompletná, a tak splatíme dlh tomuto svetovému skladateľovi, ktorý sa kvôli svojej zbierke naučil dokonca aj po slovensky.

Dušan Taragel (1961)

Autor je spisovateľ, publicista a editor.

Béla Bartók (25. 3. 1881 – 26. 9. 1945)

Foto: Hudobné centrum