Svet knihy Praha 2009

15. medzinárodný knižný veľtrh a literárny festival
Svet knihy Praha 2009

Tohtoročný pražský knižný veľtrh (14. – 17. 5.) získal štatút oficiálnej sprievodnej akcie českého predsedníctva v Rade EÚ, z čoho vyplynula aj jeho ústredná téma: 27 z 27 / Európa v literatúre –  literatúra v Európe. Centrálna expozícia bola venovaná literatúre a knihám z Ruska.

Hmlistá obava

na začiatku mojej cesty bola pravdepodobne neodôvodnená. Kdesi v podvedomí som mal zvesť o požiari secesného Priemyslového paláca na pražskom výstavisku. Tak trocha farbisto som si vybájil ruiny, provizórne šiatre, zmätok. Znefunkčnenie lunaparku a príjemnej plavárne v okolí, spálenisko namiesto Stromovky. Nič z toho sa však nenaplnilo. Všetko bolo v poriadku. Zodpovedne oznamujem, že budova výstaviska v Holešoviciach je celá, Stromovka je naďalej romantická, plaváreň funguje aj panoráma Bitky pri Lipanoch stojí, možno sa do nej na budúci rok dostanem, vo wroclawskej som bol už dvakrát. Všetko funguje – vrátane bufetov, kde si môžete kúpiť kofolu v plastikovom poháriku, za ktorý k cene nápoja zaplatíte dve ,,kačky“. Možno je to nenápadný zdroj fondu opráv... Nezamýšľam sa nad tým príliš, Svet knihy ponúka mnoho iných, podnetnejších zaujímavostí.

Všeobecné témy, zaujímavé detaily

Dominantnou témou veľtrhu bola Európa a kniha. Na hlavnej panelovej diskusii venovanej Medzinárodnému povedomiu o súčasných európskych literatúrach som sa nezúčastnil. Absolvoval som však dva menšie „panely“, na ktorých vystúpilo päť až šesť spisovateľov z rôznych krajín, jeden konferencier. Všeobecné zadanie diskusie, málo konkrétnych informácií. Vcelku sa potom všetci autori zo strednej a východnej Európy zhodli, že sa nesmierne tešia z demokracie, ale trh nesmierne gniavi nekomerčnú beletriu. Autori zo západnej Európy verbalizovali len druhú časť výroku, z demokracie sa tešia už stáročia. Keď vedľa seba sedeli Rus a Estónec, pričom Estónec decentne odmieta ako rokovací jazyk zvyškom akceptovanú ruštinu a po anglicky tvrdí, že ruská menšina v Estónsku sa svojím kultúrnym ignorantstvom dobrovoľne vzdala svojho jediného literárneho časopisu, konferencier šikovne zvrtne tému uprostred vety. Takže ku konfrontácii napokon nedôjde. Toto však podľa mňa nie je o literatúre.

Literatúra neobmedzených možností

Hlavným hosťom festivalu bolo Rusko. Chvíľu predajná a chvíľu nepredajná expozícia tejto krajiny ponúkala naozaj skvelé tituly – napríklad kritické vydanie opisu prvej ruskej cesty okolo sveta v rokoch 1803 – 1806 od Ivana Kruzenšterna až po najaktuálnejšie knižné novinky. Ako priaznivec ruskej literatúry a fantastiky som sa tešil na stretnutie so Sergejom Lukjanenkom, autorom podmanivých príbehov, v ktorých fantastika vyrastá z konkrétnych ruských reálií. Autor, žiaľ, na veľtrh nedorazil. Utešil som sa diskusiou o ruskej tvorbe v emigrácii spojenou so zaujímavým komentárom súčasného ruského knižného trhu. Dozvedel som sa, že u nás vydávaní a uznávaní autori Viktor Pelevin a Vladimir Sorokin sú v mienkotvorných literárnych kruhoch Ruska vnímaní v jednej rovine s Vladimírom Jerofejevom ako „excentrici“ a škandálni autori, ktorí nadbiehajú publiku. Z naozaj serióznej ruskej prózy sa k nám podľa slov odborníkov nedostáva takmer nič. Zasa tlak trhu.

Z autorov píšucich po poľsky

som si vychutnal rozprávanie Pawla Weigela o mne dobre známom autorovi Andrzejovi Pilipiukovi. Tento profesionálny spisovateľ zaujal najmä cyklom próz o Jakubovi Vandrovcovi, starom exorcistovi-alkoholikovi, ktorý žije v dedinke Wojslavice na juhovýchode Poľska. Bojuje s prízrakmi a múmiami (medziiným s múmiou V. I. Lenina z mauzólea), spolu so starým kozákom Semenom prepadáva  nemeckých dôchodcov (priamo bývalých okupantov Poľska na dovolenke), v šope vyrába atómovú bombu. Groteskná fantastika sa v tomto cykle príbehov prelína s bystro odpozorovanou realitou súvekého vidieka. Autor ju zobrazil tak presvedčivo, že viacerí obyvatelia Wojslavíc protestovali proti jeho prózam. Pavel Weigel čítal úryvky z najnovšieho románu o Jakubovi, v ktorom sa spolu s pravnukom Petríkom a kozákom Semenom vyberie na cestu vzducholoďou. Väčšinu cyklu preložil do češtiny Pavel Weigel.

Poľská spisovateľka Olga Tokarczuk komentovala čítanie úryvkov najnovšieho českého prekladu svojho románu Běguni. Knižka je písaná pre autorku typickým spôsobom mozaiky, zaoberá sa fenoménom moderného cestovania ako bytostného nepokoja a túžby premiestňovať sa. Jej cestovateľská filozofia mi je sympatická. U Tokarczukovej mi imponovala zriedkavá súhra umeleckej náročnosti jej próz so zrejmým komerčným úspechom.  Pravdou však je, že napriek myšlienkovej i kompozičnej zložitosti sa texty autorky jednoducho dobre čítajú. 

Popri veľkých slovanských literatúrach ruskej a poľskej sa našlo miesto i pre malú, lužickosrbskú. Antológiu lužickosrbských poviedok Cyblowe sukničky predstavila jedna z autoriek Jewa-Maria Čornakec. V próze Mjezysvěty zachytáva príbeh, ktorý sa odohráva v električke. Jemná práca s charaktermi a vzťahmi, pochúťka.

Dánska femikrimi

Omnoho drsnejšie texty ponúka dánska spisovateľka Gretelise Holm. Na veľtrhu prezentovala český preklad svojej knižky Vraždy na ostrove. V prvej osobe ich rozpráva mnohonásobný vrah. Prvou obeťou je rozprávačov otec. S obľubou divadelne predstiera samovraždy, až kým mu jedenásťročný syn jednu inscenáciu zmení na skutočnosť. Gretelise Holm je v súčasnosti populárnou autorkou dánskej detektívnej literatúry. Usiluje sa usiluje poskytnúť žánru ženskú hrdinku so správaním bez maskulínnych čŕt (ako sa sama vyjadrila, namiesto revolvera drží v ruke fén). Hrdinka série jej príbehov je staršia dáma, asi v autorkinom veku, hoci Gretelise Holm je inak veľmi, takmer neškandinávsky, temperamentná. Autorka chce vrátiť literatúre postavu starej ženy, čo môžeme vnímať aj ako alternatívu k presexualizovaniu literatúry. Jej knižky sú charakteristické veľkým záujmom o otázky rovnosti pohlavia, v kontexte škandinávskej literatúry sa zaraďujú medzi veľmi populárne femikrimi. Tento podžáner nedávno vo Švédsku a Dánsku obviňovali mužskí kritici z nízkej literárnej kvality. Spisovateľka však nadväzuje na tradíciu kvalitnej škandinávskej detektívny so silným sociálnym akcentom (Olov Svedelid s hrdinom Rolandom Hasselom a.i).

Slovenskú literatúru

okrem národnej knižnej expozície a viacerých samostatne vystavujúcich slovenských vydavateľov zastupovala osobnou účasťou dvojica autorov Pavol Rankov a Dušan Šimko v programe Pohľad späť, ktorý pripravilo Literárne informačné centrum a konferoval ho jeho riaditeľ Alexander Halvoník. Pavol Rankovov čítal zo svojho románu Stalo sa prvého septembra (alebo inokedy) o osudoch trojice priateľov na pozadí rokov 1938 – 1968. Dielo je presvedčivé nielen umelecky a esteticky, ale aj ako svedectvo o dobe, čím zaujme aj za hranicami Slovenska. Dušan Šimko, ktorý od emigrácie roku 1968 žije vo Švajčiarsku, prišiel na veľtrh s novinkou Gubbio – kniha udavačov. Kniha prináša šesť próz spojených témou zrady a udania. (Karel Sabina ako zradca českého národa; príslušník ŠTB v konfrontácii s emigrantom; agent v službách nacistov pôsobiaci vo Švajčiarsku; muž, ktorý udával Židov atď.). Mení sa čas – od roku 1850 až do súčasnosti – i prostredie, zostáva téma zlyhania. Pôsobivo vyrozprávané príbehy sú opreté o dôkladné štúdium prameňov a reálií. Dušan Šimko má už do češtiny preložené dve knižky: poviedkový debut Maratón Juana Zabalu a historický román Esterházyho lokaj.  Spôsob spracovania i téma najnovšieho titulu naznačujú, že možno vznikne i tretí preklad.

Literárne informačné centrum spolu so Slovensko-českým a Slovenským literárnym klubom predstavilo reprezentatívnu antológiu slovenskej poézie v zahraničí Medzi dvoma domovmi a z novej produkcie Slovenského literárneho klubu v ČR knihu Ľubomíra Feldeka Homo politicus a knihu Fejtóny s podtitulom Slovenským perom pri Vltave, ktoré napísali štyria autori: Oľga Feldeková, Naďa Vokušová, Marián Vanek a Ľubomír Feldek.     

Ceny akadémie science fiction fantasy a hororu

Program tradične sviežo odkonferovala dvojica Eva Aichmajerová a Richard Klíčník a poctila ho prítomnosťou aj česká ministerka spravodlivosti Daniela Příhodová (inak aktívna členka hnutia fanúšikov českej fantastiky, čiže fandomu). Zo slovenských autorov Cenu za najlepšiu teoretickú knihu získal Ondrej Herec s titulom Z teórie fantastiky; najlepším ilustrátorom sa stal Michal Ivan a ocenenie v rámci kategórie najlepší český a slovenský román si odniesol Juraj Červenák za tretí diel trilógie o Iľjovi Muromcovi pod názvom Bílá věž.

Už sa teším na budúci rok. Šestnásty ročník avizuje ako hlavného hosťa Poľsko, ústrednou témou má byť mne bližšia literatúra pre deti a mládež. Takže o rok uprostred mája na výstavisku.

Miloš Ferko