Svoje preklady si čítam nahlas...aby som vedela, ako dýchajú

Magali Boursier - prekladateľka, lektorka jazykov (francúzština pre Slovákov, nemčina a slovenčina pre Francúzov). Narodila sa pri La Rochelle v západnom Francúzsku. Študovala nemčinu v Poitiers (FR), francúzštinu ako cudzí jazyk v Grenobli (FR) a manažment vzdelania v Rouen (FR). Dva roky učila v severnom Nemecku. Teraz vyše 20 rokov žije na Slovensku, v Bratislave. Prekladá výlučne do francúzštiny (z nemčiny a zo slovenčiny). Od roku 2017 spolupracuje so Slovenským literárnym centrom najmä na ukážkach prekladov. Mnohé z nich boli použité pri príprave čestného hosťovania na medzinárodnom knižnom veľtrhu v Paríži  – Salon du Livre 2019.

V rozhovore s Michalom Krížom pre Štiavnicke noviny priblížila Magali Boursier tak svoju prácu na preklade, ako aj dojmy z rezidenčného pobytu.

MK: Aj keď je prekladanie literárneho diela práca určite zaujímavá a kreatívna, zažívate pri prekladaní textu iritujúce alebo stresujúce situácie ?

MB: Pri tomto preklade som doteraz nemala žiaden stres. Skôr ma začína „trápiť“ to, že francúzsky vydavateľ má vážny záujem o vydanie môjho prekladu! Je to pre mňa veľký krok dopredu a určite aj veľká výzva. Doteraz som prekladala prevažne ukážky literárnych textov zo slovenčiny do francúzštiny ako aj životopis Milana Rastislava Štefánika, ktorý vyšiel na Slovensku vo francúzskom preklade. Takže toto by bolo prvé vydanie môjho prekladu vo Francúzsku.

V najbližšom čase budem ale musieť riešiť preklad názvu knihy. Bude to dosť tvrdý „oriešok“. Koniec koncov, nebude to také ľahké ako som si na začiatku myslela, pravdepodobne bude francúzsky názov odlišný od originálu, a to z viacerých dôvodov. Sama som na výsledok zvedavá, nakoľko vieme, aká je dôležitá atraktivita samotného názvu knihy z marketingového hľadiska.

MK: Mal by prekladateľ literárneho textu okrem ovládania daného jazyka na profesionálnej úrovni poznať miestne reálie, históriu, jazykové špecifiká či citové zafarbenia jazyka ?

MB: Pravdupovediac mi ťažko ide do hlavy, ako prekladateľ dokáže prekladať literárne texty do cudzieho jazyka. Ja ako Francúzka žijúca na Slovensku ovládam síce slovenské fakty, reálie a históriu, no aj tak niekedy natrafím na výrazy či reálie, ktorých kultúrnemu kontextu ani nemôžem rozumieť, podobne ako v tejto knihe. Napríklad: Rozprávky o psíčkovi a mačičke (Josef Čapek), význam slova „rytierky“ či skratka ROH. V tomto prípade cítim ako nevyhnutné dodať poznámku k prekladu, aby sa francúzsky čitateľ vedel v príslušných reáliách zorientovať. Je to aj môj spôsob ako mu tieto slovenské reálie približovať. Určite sa nemýlim, ak tvrdím, že väčšina Francúzov nepozná Slovensko a ešte menej slovenskú literatúru. Prekladateľ preto hrá istú rolu ako sprostredkovateľ danej kultúry.

MK: Čo všetko musí ovládať a zvládnuť prekladateľ, aby čitateľ čítal vo svojom jazyku a nemal pocit, že číta preklad ?

MB: Ako prekladateľka a čitateľka som veľmi citlivá na nejasnosti v preklade resp. na zlý preklad, preto sa aj snažím čítať beletriu v originálnom jazyku. Čítam vo francúzštine samozrejme, v nemčine, v slovenčine ako i v angličtine. Prekladať je umenie, to som si viac ako vedomá. A je rozdiel, akej oblasti prekladu sa to týka. Mala som možnosť prekladať webovú stránku s hračkami pre deti. Pri takomto preklade treba mať vzťah k marketingu a určitý zmysel pre trefné názvy. Nemôžete prekladať ako stroj. Ja mám pri každom preklade taký zvyk, že si musím text nahlas prečítať. To je asi posledná etapa prekladu. Viem už síce, že preklad je dobrý (t.j. zodpovedá originálnemu textu a je zrozumiteľný), ale iba pri tom „cvičení“ zistím, ako znejú vety, ako ten text naozaj „dýcha“, či má vhodný rytmus atď.

MK: Využívate pri prekladoch terminológie a reálií konzultácie s odborníkmi ?

MB: Konkrétne pri preklade tohto literárneho textu konzultujem rovno s autorkou, Máriou Modrovich. Nie je to však vždy možné. Ale v dnešnej dobe nie je nemožné, aby prekladateľ nevedel, na koho sa má obrátiť v prípade otázok resp. nejasností. Konzultácie s historikom, architektom alebo archeológom beriem ako súčasť mojej prekladateľskej práce. Pri pochopení nejakého výrazu je najvhodnejšie konzultovať v originálnom jazyku (pre mňa najčastejšie v slovenčine alebo v nemčine) ale je aj vo francúzštine, aby som vedela nájsť vhodný preklad. Samozrejme často komunikujem so slovenskými kolegami a radi si vzájomne pomáhame.

MK: Máte čas pri pobyte spoznať aj naše mesto, čím a čo Vás najviac zaujalo?

MB: Najkrajšie ročné obdobie v Banskej Štiavnici je hádam jeseň. Veľmi som sa tešila, že si môžem mesto užiť práve na jeseň, keďže predtým som mesto navštívila „iba“ na jar či v lete. Doteraz sa mi podarilo ísť na turistiku, objaviť (ne)známe miesta (Kalvária, Botanickú záhradu...), zažiť teplé dni a daždivé počasie, kávu na terase či pri krbe. S veľkou radosťou som sa stratila v uličkách mesta. Je to pre mňa najlepší spôsob ako poznať cudzie miesto, vyprázdniť si hlavu ale aj natrafiť na vhodný preklad pre problematický výraz. Zvyčajne mi pri riešení prekladu pomáha bicyklovanie, ale v Banskej Štiavnici to proste nedám. Som z La Rochelle pri Atlantickom oceáne a mám rada rovinu... V neposlednom rade som mala príležitosť aj veľa fotiť. Viem si predstaviť, že niektoré fotky by mohli rozprávať svoj príbeh, žiť svoj život ďalej: možno formou výstavy, samostatnej publikácie, prílohy k prekladu, kto vie.