Vyhľadávanie
Súčasťou programu konferencie Ľudovít Štúr a reč slovenská bola aj prezentácia akademického vydania diela Nauka reči slovenskej. Do života ju uviedli básnik Ján Buzássy a riaditeľ Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slavomír Onndrejovič.
...poverili ma, aby som pomohol pri vítaní na svet knihy Ľudovíta Štúra Nauka reči slovenskej. Kniha, o ktorej každý počul, ale málokto ju čítal, zohrala významnú úlohu v našich dejinách. Uvedomujeme si, aký výnimočný človek ju písal. Politik, filozof, novinár a básnik zanechal v tomto národe hlbokú stopu. Vedel, že jazyk je pre národ prvoradá vec. V jazykovednej oblasti mal predchodcov, jeho nástup na tomto poli nebol celkom popretím všetkého, čo pred ním bolo. A boli pred ním nie bezvýznamné zjavy. Anton Bernolák je pre mňa významný aj tým, v jeho slovenčine písal mne blízky a mnou obdivovaný Ján Hollý. Štúrova slovenčina mala širší záber, obsiahla väčšie územie, ňou písali básnici z Liptova, z Gemera i odinakiaľ, a každý na svoj spôsob tvoril jazyk, ktorý sa stával spisovným. Sládkovič, Botto, Janko Kráľ, Samo Chalupka a ďalší poznačili mysle Slovákov na celom Slovensku a prispievali k jeho prebudeniu a jednote. Začiatkom tohto pohybu bol Štúr. Jazykové zjednotenie prinieslo pre slovenskú kultúru novú etapu. Jazyk používame na dobré i na zlé, kazíme ho i naprávame, on nás inšpiruje a všetko znáša. Napráva nás. Žije. Pán Štúr, zanechali ste nám dobrý nástroj, záleží na nás ako a na čo ho použijeme.
Štúr sedí nad stolom a strúha brko,
Treba písať tak, ako spieva ľud,
Tak presladko a prehlboko,
Tak za srdce, ako sa spieva z pút.
Z príhovoru Jána Buzássyho 13.6. 2006
