Do sietí mobilných telefónov, rozhodených po celom území “globálnej dediny”, sa nechytil iba málokto. Odrazu si bez mobilov nevieme predstaviť život. Informácie sa stali tovarom. O to žiadanejším, o čo rýchlejšie ich odovzdávame a prijímame. V električkách ubudlo čitateľov kníh, časopisov, novín – priamo úmerne pribudlo tých, ktorí telefonujú, prípadne sa len zabávajú stláčaním tlačidiel na svojich miláčikoch. Nestranný spolucestujúci zažije s nimi všeličo. Ja som sa stal svedkom komickej situácie, keď si volali dvaja, spočiatku netušiac, že sa nachádzajú v tej istej električke, ibaže každý v inom vozni. V parlamentoch západoeurópskych krajín už bijú na poplach viacerí poslanci. Nadmerné používanie mobilov totiž čoraz viac zadlžuje najmä mládež. Trend je alarmujúci, hoci ho zmierňujú rodičia, ochotní deťom spomínanú radovánku financovať. Podľa politikov treba začať s kampaňou poukazujúcou na možné riziká, pričom pri brzdení negatívneho vývoja by podstatnú úlohu mali zohrať operátori mobilných sietí a vymyslieť akési varovné blokády. Neviem si však predstaviť, že by sa dobrovoľne vzdali zisku. Je to, ako keby prišli s esemeskou: Kníhkupectvá a knižnice u nás sú prázdne alebo poloprázdne. Za oveľa menej peňazí sa v nich dozvieš oveľa viac!

Marián Hatala