Výnimočná antológia fínskej lyriky

Michal Švec (ed.): Bílé přeludy na vlnách. Antologie finské lyriky

Červený Kostelec: Pavel Mervart, 2020

Fínska literatúra zažíva v Česku nevídaný boom: v roku 2020 sa Česko počtom knižných prekladov diel fínskych autorov umiestnilo v celosvetovom rebríčku na tretej priečke, keď predstihlo aj preklady do angličtiny. Vďaka celej plejáde vynikajúcich českých prekladateľov, akými sú Markéta Hejkalová, Vladimír Piskoř, Viola Parente-Čapková a ďalší, sa aj slovenský čitateľ už celé desaťročia môže zoznamovať s hodnotnými dielami fínskych autorov.

Potešiteľné je, že k renomovaným prekladateľom sa postupne pridávajú šikovní absolventi fínčiny z Karlovej univerzity v Prahe, na ktorej pôde už vzniklo pod vedením pedagógov Lenky Fárovej, Violy Parente-Čapkovej niekoľko projektov, ukončených vydaním antológií poviedok preložených na seminároch študentmi (v roku 2016 antológia tzv. fínskeho podivna Lesní lišky a další znepokojivé příběhy a v roku 2019 Za letních nocí se tu nespí lehce). Väčšinou však doteraz išlo o preklad prózy.

Pokiaľ ide o preklad fínskej poézie do češtiny, ten za ostatnými žánrami literatúry zaostával. Je síce pravda, že už v roku 1894 vyšiel fínsky národný epos Kalevala v kongeniálnom preklade Josefa Holečka, ktorý dodnes nestratil na aktuálnosti a vychádza stále v nových vydaniach, aj výber z ľudovej lyriky Kanteletar. S českými prekladmi fínskej lyriky sa však čitatelia mohli stretávať len sporadicky, väčšinou v časopisoch (od 50. rokov 20. storočia do roku 1996 najmä v dvojmesačníku Světová literatura).

Donedávna sa prekladu poézie na vysokej úrovni venovala takmer výlučne Viola Parente-Čapková, ktorá zo svojich prekladov poézie pozoruhodnej generácie básnikov a esejistov sústredených v 80. a 90. rokoch 20. storočia okolo literárneho časopisu Nuori Voima s vedúcou osobnosťou Jyrkim Kiiskinenom zostavila prvú českú antológiu fínskej poézie Má tvář v jazyce (1998).

Obdobie štyroch storočí

Teraz, dvadsaťdva rokov po tejto antológii vychádza v Česku nová, výnimočná antológia fínskej lyriky Bílé přeludy na vlnách, zahŕňajúca obdobie od polovice 16. storočia, teda od počiatkov fínskojazyčnej písomnej kultúry, až po 80. roky 20. storočia, teda po obdobie, na ktoré nadväzuje antológia Má tvář v jazyce. Jej zostavovateľom, editorom a prekladateľom je Michal Švec, charizmatický predseda Skandinávského domu v Prahe, mimoriadne aktívny prekladateľ a zanietený organizátor zaujímavých projektov.

S Jitkou Jindřiškovou napríklad viedli veľký projekt #ReadNordic, ktorý vyvrcholil na knižnom veľtrhu Svět knihy 2016, kde boli severské krajiny čestným hosťom a v rámci ktorého propagovali severskú literatúru všetkých žánrov prostredníctvom rozsiahlej kampane, súťaží a besied. Výsledok prezentovali vo veľkom stánku plnom severskej literatúry, priviezli asi dvadsať hostí a v priebehu štyroch dní zorganizovali okolo šesťdesiat akcií.

V posledných mesiacoch pre protipandemické opatrenia mnohé akcie presunuli na internet, vďaka čomu môžeme aj na Slovensku sledovať neuveriteľne zaujímavé prezentácie, prednášky či webináre Skandinávského domu v Prahe.

200 básní, 74 básnikov, 12 prekladateľov

Na ambicióznom trojročnom projekte grantovej agentúry Univerzity Karlovej, vďaka ktorému vznikla antológia fínskej poézie Bílé přeludy na vlnách (vydanie knihy podporilo aj FILI, fínska literárna nadácia), participovali okrem skúsených prekladateľov poézie Michala Šveca a Violy Parente-Čapkovej aj pedagógovia, ktorí sú tiež prekladateľmi (Lenka Fárová, Jan Dlask, Michal Kovář) a študenti magisterského štúdia (Petr Kujal, Martin Mokrý, Ema C. Stašová a Ivona Mendelová Zorn), ako aj absolventky (Jitka Hanušová a Alžběta Štollová – im už vyšli knižné preklady) z Univerzity Karlovej v Prahe a Masarykovej univerzity v Brne.    

Z renomovaných prekladateľov antológie je Viola Parente-Čapková laureátkou prestížnej fínskej Štátnej ceny za preklad a propagáciu fínskej literatúry, Michal Švec a Lenka Fárová sú nositeľmi rytierskeho Rádu fínskeho leva, Michal Kovář je popredným odborníkom na sámsku literatúru a kultúru a ďalšie ugrofínske literatúry, Jan Dlask je zasa odborníkom na fínskošvédsku literatúru, ktorý do antológie urobil pre Michala Šveca podstročniky švédskojazyčných básní.

V rámci projektu zorganizoval Michal Švec s kolegami prednáškový cyklus o fínskej poézii a jej preklade, interpretačné semináre a workshopy, na ktorých študenti pod vedením pedagógov a skúsených prekladateľov prekladali básne a spoločne preklady analyzovali, študenti dostávali priebežne potrebnú spätnú väzbu. Napriek tomu, že prekladateľov je dvanásť a niektorí ešte nemali skúsenosti s prekladom, vďaka výbornej redakcii antológie nič v nej nepôsobí rušivo, je to výborné čítanie.

Antológia obsahuje približne dvesto básní 74 básnikov. Mnohé z poetiek a básnikov sú v tejto antológii prezentované v českom preklade po prvý raz. Niektorých autorov čitatelia síce už poznali, ale pre mnohých bolo napríklad prekvapením, že Mika Waltari, známy vo svete najmä svojimi historickými románmi, písal aj poéziu, a autor prvého fínskeho románu Sedem bratov Aleksis Kivi vytvoril veľmi zaujímavú, originálnu poéziu. 

Ambíciou zostavovateľa a prekladateľa približne polovice básní Michala Šveca pri zostavovaní antológie bolo pripraviť literárnovednú publikáciu pre odborné štúdium fínskej literatúry, ale zároveň čitateľsky zaujímavú knihu pre laického milovníka poézie. Tento zámer sa mu stopercentne vydaril.

Veľká výzva: výber

Úvodná obšírna literárnohistorická štúdia fundovane a vecne približuje vývinový oblúk fínskej lyriky od počiatkov fínskojazyčnej literatúry po 80. roky 20. storočia. Michal Švec sa v nej okrem prezentácie významných medzníkov fínskej lyriky venuje aj verzologickej charakteristike básní, počínajúc tzv. kalevalským metrom, typickým pre ľudovú poéziu k premenám poetického jazyka v priebehu času.

Antológia predstavuje aj významných švédskojazyčných autorov 19. storočia, ktorí neoddeliteľne patria k fínskej literatúre, pretože napríklad fínsky národný básnik Johan Ludvig Runeberg či rozprávkar a autor historických románov Zachris Topelius a ďalší, hoci písali po švédsky, obracali sa ku všetkým Fínom v období, keď sa ešte po fínsky literatúra (a teda ani poézia) nepísala a fínčina bola len jazykom ľudu. Až na prelome 19. a 20. storočia sa vývoj fínskojazyčnej a fínskošvédskej literatúry vyberá odlišným smerom.

Už výber básní bol pre editora a jeho spolupracovníkov veľkou výzvou. Hlavným kritériom  bola istá kánonickosť vo fínskom prostredí, teda hojná citovanosť vo fínskych literárnych príručkách, učebniciach a antológiách, ale zostavovateľ antológie Michal Švec sa priznal, že tam zaradil aj dvoch autorov podľa svojich subjektívnych preferencií, napríklad básne Jyriho Schrecka, u ktorého ho oslovuje jeho lakonický výraz a nedávno zosnulého orientalistu Perttiho Nieminena. Zostavovateľ si nemohol pri obmedzenom rozsahu antológie klásť ambície predstaviť celú šírku tvorby jednotlivých autorov, ale chcel ilustrovať historický vývoj fínskej lyriky, preto od väčšiny vybraných básnikov sú zaradené iba 2 – 3 texty. Básne sú radené chronologicky, podľa roku vydania najstaršej zbierky.

Antológia sa začína úvodným textom prvej fínskej knihy, ktorá vyšla v tlači, katechizmu Abckiria (1543, Šlabikár) „otca fínskeho jazyka“, biskupa v čase reformácie Mikaela Agricolu: „Uč se nyní, starče, dítě, / jestli svěží srdce ctí tě, / rozmysl Boží, pokyny/ pro všechny znalé finštiny. / Duši zákon zděsí zdejší, / Kristus ji však ukonejší. / Již ti, dítě, nic neschází, / knihu přečteš bez nesnází. / Pomni na ni v každém čase. / Ježíš přivede tě k spáse.“

Národné očarenie poéziou

Fíni mali odjakživa veľmi blízky vzťah k poézii. Svedčí o tom aj to, že mnohé básne boli zhudobnené. Svetoznámy fínsky skladateľ Jean Sibelius zhudobnil mnohé básne Johana Ludviga Runeberga, ktorý písal po švédsky, veľmi obľúbené sú aj zhudobnené básne fínskeho národného básnika.

Nádhernú báseň Eina Leina Nokturno preložila do češtiny už dávno pred vydaním tejto antológie Viola Parente-Čapková. Ale aj zhudobnené básne Letní den v Kangasale a Vrabčák o vánočním ránu Zachariasa Topeliusa sú vo Fínsku veľmi obľúbené.

Texty básní, ktoré poznajú všetci Fíni a ktoré si spievajú, sú preložené tak dokonale a krásne, že sa dajú zaspievať aj po česky. Napríklad verše Veikka Antera Koskenniemiho Finlandia na Sibeliov hymnus Finlandia, ktorý majú v repertoáre mnohé spevácke zbory: „Ach, Finsko, pohleď, jak se rozednívá, / moc hrozivou jsme svorně zahnali, / teď ranní skřivan v jase denním zpívá / i modrá nebeská báň hlaholí, / temnotu záře bílá porazila / a již ti svítá, Finsko, vlasti má. //Ach, povstaň, Finsko, zvedni hlavu svoji, / je ověnčena věčným odkazem, / ach povstaň, Finsko, dokázalos v boji / se ubrániti před otrockým jhem/ a nepadlo jsi, dále hrdě stojíš, / pozvedni hlavu k výši, vlasti má!“

Tematicky je poézia v antológii tiež nesmierne pestrá. V textoch z najstaršieho obdobia prevládajú náboženské témy, úvahy o zmysle ľudského života a o smrti, oslavné básne, uspávanky, prírodná lyrika, mytológia, vlastenecké básne, básne o jazykovej otázke v časoch, keď sa posilňovalo postavenie fínčiny a švédčina strácala svoje dominantné postavenie v spoločnosti, filozofické úvahy, vojnové témy, témy umeleckej tvorby, očarenie výdobytkami modernej doby, pijanské piesne a mnoho ďalších.

V antológii nájdeme aj básne fínskych autorov reagujúce na okupáciu Československa v auguste roku 1968. Modernistka Eeva-Liisa Manner napísala zbierku Jos suru savuaisi (1968, Keby smútok dymil): „Kdyby smutek dýmal, zem zahalil by dým. / Možná už ji halí/ a zem navrací se do pradávné podoby, k srdci noci. // Dobyvatelé přicházejí, středověk se vrátil, / ale beze světla: i nebe už ztratilo jas.“

Prekvapivo blízko

Najväčšie úskalia prekladu fínskej poézie do češtiny vidí Michal Švec v absencii gramatického rodu a v lexikologických odlišnostiach fínskeho a českého jazyka, v kondenzácii mnohých významov do jedného slova vďaka aglutinácii prípon či v tvorbe kompozít, v hojnom používaní participiálnych konštrukcií, absencii budúceho času alebo slovesa mať, početných samohláskach a dvojhláskach využívaných na eufonizáciu jazyka.

Napriek jazykovým odlišnostiam je však fínska poézia, najmä umelá, metrická, podľa Šveca v mnohých ohľadoch prekvapivo blízka českej. Jednak pre slovný prízvuk, ktorý je aj vo fínčine na prvej slabike, jednak pre sylabotonickú prozódiu, ktorá od druhej polovice 19. storočia vo Fínsku prevláda (napríklad v časopise Plav 8/2020). Staršia poézia bola často písaná kalevalským metrom, pri preklade staršej poézie, písanej kalevalským metrom, to bol sylabočasomerný verš. Medzi ďalšie formálne črty patrí hojne používaná aliterácia a syntaktický aj kompozičný paralelizmus, čo pre češtinu nie je vlastné.

Pri preklade staršej ironickej básne Suonia (Julius Krohn) Chvála lenosti si prekladateľ skvelo poradil aj s elegickým distichonom, hexametrami a pentametrami. „Ostatní velebí často pilného veliké dílo, / soumara, který se v potu lopotí, namáhá, dře. / Já raděj zpívám si: lenost Pána je největší z daru, / svedeš-li důkladně ale užít si lenošení. / v pohodlí zahálej, brachu, jen tak ti nezchřadne tělo; / do hrobu pachtění by předčasně přivedlo tě. / V pohodlí zahálej klidně, velké tak vykonáš činy; / lenoch co dokáže sám, nesvede pracant ni pul . / Trápí-li nemoc tě bídná, ještě víc zhorší ji práce; / raději v poklidu lež, brzy se uzdravíš zas (...)“

Keď niet čo vytknúť

Hoci aj v online besede k vydaniu antológie na jar t. r. Michal Švec poznamenal, že väčšmi ako oslavným ódam by sa potešil kritickej poznámke, tejto výnimočnej antológii podľa môjho názoru niet čo vytknúť. Výborná úvodná štúdia, pôžitok z čítania výborne preložených básní s hlbokými znalosťami reálií, veľkým citom pre jazyk a jeho nuansy, rytmus, metrum. Za všetkými textami je názov v origináli aj názov zbierky, v ktorej sa dá báseň vyhľadať. Antológiu uzatvára starostlivo vypracovaný zoznam fínskej poézie v českých prekladoch do roku 2020 a použitá primárna aj sekundárna literatúra.

Možno moja jediná drobná poznámka: Nie všetci čitatelia poznajú renomovaných a začínajúcich prekladateľov poézie antológie, preto by bolo možno zaujímavé dozvedieť sa aspoň pár slov o jednotlivých prekladateľoch.

Zuzana Drábeková (1958)

Prekladá najmä z fínčiny a švédčiny diela fínskych autorov. Je autorkou štúdií predovšetkým o fínskej súčasnej literatúre a fínskych kultúrnych menšinách, pripravila rad rozhlasových literárnych pásiem o fínskej literatúre. V roku 1999 získala prémiu Literárneho fondu za preklad románu Daniela Katza Nemecký svinský pes.

Foto: Michal Švec, predseda Skandinávského domu v Prahe, aktívny prekladateľ a zanietený organizátor zaujímavých projektov