Profilová edícia Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov má už deväť zväzkov (z celkového počtu štrnásť). S novým rokom 2007 máme v rade zväzok s označením VII – téma Turci v Uhorsku je rozčlenená na dve časti. Táto najnovšia – Turci v Uhorsku (druhá časť) je vymedzená ako Život v Uhorskom kráľovstve počas tureckých vojen a protihabsburských povstaní od snemu v roku 1608 do satmárskeho mieru.

Vedeckým redaktorom najnovšieho zväzku je profesor PhDr. Peter Kónya, PhD. Výber, preklad a komentáre je dielom kolektívu autorov Mgr. Ján Adam, PhD., Mgr. Anna Fundárková, PhD., PhDr. Miroslav Kamenický, CSc., Mgr. Annamária Kónyová, profesor PhDr. Peter Kónya, PhD., PhDr. Tünde Lengyelová, CSc. Recenzentom je profesor PhDr. Jozef Baďurík, CSc. Editorom celého edičného radu je PhDr. Pavel Dvořák.

Publikácia prináša pramenné materiály zoradené chronologicky a tematicky v nasledovných kapitolách:

V susedstve Osmanskej ríše, V ohni protihabsburského odboja (Povstanie Gabriela Betlena a Juraja I. Rákociho, Sprisahanie magnátov, kurucká vojna a povstanie Imricha Tököliho, Povstanie Františka II. Rákociho), Snemy, zákony a nezákonnosti, Hospodársky život (Poľnohospodárstvo, Remeslo, Obchod, Baníctvo a hutníctvo), Konflikt náboženstiev, nová vzdelanosť a kultúra (V znamení rekatolizácie, Nové cirkvi, Silnejúca katolícka cirkev, Na okraji spoločnosti, Prvá univerzita, vysoké, mestské a vidiecke školy, Renesancia ustupuje baroku), Spoločnosť vo svojej každodennosti (Obyvatelia vo svojej jazykovej a náboženskej rôznosti, Aristokracia, Zemianstvo, Mešťania, Poddaní v mestečkách a dedinách, Krutá spravodlivosť, Choroby, živelné pohromy a ochrana pred nimi) a Prílohy.

Druhý zväzok siedmej časti Prameňov – Turci v Uhorsku podáva obraz 17. storočia. Odohrali sa v ňom kľúčové udalosti, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili osudy krajiny v nasledujúcich storočiach a predznamenali jej smerovanie i miesto v Európe (došlo k významným zmenám v protitureckom zápase od obranných bojov po úspešné odrazenie osmanských výprav k definitívnemu zavrhnutiu tureckej moci). Vo vnútropolitickom vývine bola táto epocha protihabsburským odbojom. V hospodárskom a spoločenskom živote sa ujali nové prvky či funkcie v tradičných stavoch. V duchovnom vývine bola krajina poznačená zavŕšením reformácie a nástupom rekatolizácie; s nástupom rekatolizácie budovala sieť katolíckych škôl (dvoch jezuitských gymnázií a dvoch univerzít), rozvíjalo sa však aj evanjelické a reformované školstvo. V umeleckom živote doznievala renesancia a nastupoval barok, stavali sa nové katolícke chrámy, školy a rezidencie aristokracie. So šírením vzdelanosti sa rozvíjala duchovná i svetská renesančná a neskôr baroková literatúra (v latinčine, v národných jazykoch – v slovenčine, češtine, maďarčine, nemčine). Narastala tak i písomná agenda rôzneho druhu a pôvodu, zachoval sa veľký počet písomných svedectiev. Ich pôvodcami bol panovník a jeho úrady, inštitúcie krajinskej, stoličnej, mestskej či inej správy, cirkev, panstvá, vojenskí velitelia i súkromné osoby.

Z bohatého materiálu mohli historici na publikovanie vybrať iba ich časť (materiály týkajúce sa vývinu krajiny podľa najvýznamnejších udalostí, či jednotlivých oblastí života jej obyvateľov). Možno tu postrehnúť nielen veľké dejinné udalosti, ale aj život ľudí z rôznych vrstiev v ich každodennosti (nájdeme tu aristokratické inventárne súpisy z kaštieľa, Denník Ladislava Rákociho, jedálne lístky Stanislava Turza, ale napríklad i testamenty manželstva z rozumu, pohrebné obrady veľkokniežaťa, svedectvo starostlivosti o deti z pera Alžbety Coborovej, povinnosti poddaných i svedectvo súkromného života v podobe dôvodov na (vtedy ešte raritný) rozvod manželstva mešťanov...

(suba)