XII. brnianska česko-slovenská konferencia

Ústav slavistiky FF MU, Literárne informačné centrem,Česká asociácia slavistov, Slavistická spoločnosť Franka Wollmana a Stredoeurópske centrem slovanských štúdií usporiadali dňa 9. decembra 2008 v zasadacej miestnosti Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity XII. brniansku česko – slovenskú konferenciu na tému Česko-slovenské reflexie: 1968 (Jazyk – literatúra – kultúra). Konferencia sa konala pod záštitou Jeho Magnificencie rektora Masarykovej univerzity Prof. PhDr. Petra Fialu, PhD. a Spectabilis dekana Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity prof. PhDr. Josefa Kroba, CSc.

Nosnou témou konferencie boli dobové reflexie z konca 60. rokov,  kultúrne a individuálne cesty, vedúce k roku 1968, rola roka 1968 a jeho myšlienkové dedičstvo v dobe tzv. konsolidáce v rokoch 1970-1989, eventuálne v emigrácii, ako aj dedičstvo roka 1968  po roku 1989 a spory okolo významu tzv. obrodného procesu apod. Na konferenci odzneli nasledovné príspevky:

  • Tibor Žilka: Normalizácia v kontexte literárneho života
  • Hana Voisine Jechová: České a slovenské cesty k roku 1968
  • Anton Baláž: Neboli sme len osamelí bežci
  • Dana Podracká: Trezor tvorivej pamäti
  • Eva Tučná: Tep a antitep doby alebo Slovenské pohľady v reflexii
  • Anton Hykisch: Roky 1968-1969 a slovenskí spisovatelia. Ilúzie – fakty – zlyhania
  • Viera Žemberová: Próza návratov a hľadania (sa)
  • Andrej Červeňák:  Dve optiky postihnutých
  • Mária Bátorová: „Vnútorna emigrácia“ verzus občianske slobody a práva (Dominik Tatarka a český disent)
  • Mária Kusá: Čo znamenal rok 1968 pre prekladanie ruskej literatúry v Čechách a na Slovensku?
  • Oľga Kovačičová: Rok 1968 a prekladová tvorba v Čechách a na Slovensku
  • František Všetička: Hodina ticha (před rokem 1968)
  • Milan Pokorný: Českost, slovenskost a československost: problém s dvojí identitou
  • Ivo Pospíšil: České literární prefáze a postfáze let 1968 a 1989
  • Květuše Lepilová: Eugen Suchoň v recepci Brna (ke 100. výr. nar. skladatele)
  • Dagmar Blümlová: Svět mladých roku 1968 v Mladém světě
  • Peter Káša:  Bezstarostná normalizácia či riskantná emigrácia? (Dilemy v  románe  Pavla Vilikovského Posledný kôň Pompejí )
  • Libor Pavera: Slovenská genologie na přelomu šedesátých a sedmdesátých let XX. století.
  • Mária Šimková: Odraz doby v jazyku publicistiky: Smena (august 1968) vs. Sme (december 1994)
  • Ivan Šuša: Rok 1968 vo vzťahu k memoárom slovenských židovských autorov
  • Zbyněk Holub: Reflexe jazykových prostředků jako nástroj mediálního působení regionálního tisku v průběhu let 1967 - 1970. Dědictví nebo čtení mezi řádky? (Na podkladě některých zpráv z dobového regionálního tisku: z Jihočeské pravdy)
  • Adam Kola: O roce 1968 bychom měli vědět víc (co Poláci vědí o Československu roku 1968)

V referáte Antona Hykischa okrem onoho odznelo: „Hlavnými aktérmi a rozširovateľmi priestoru spoločenskej diskusie bola inteligencia, predovšetkým novinári, publicisti, spisovatelia, umelci, vedeckí pracovníci, najmä ekonómovia a sociológovia. Tragický omyl 1968 spočíval v ilúzii, že slovné posúvanie (či odstránenie) bariér znamená aj ich reálne posunutie či odstránenie. V eufórii od jari do neskorého leta sa zabudlo, že mnohé bariéry sú neodstrániteľné. Limity zostali.“ Anton Baláž analyzoval úlohu skupiny Osamelých bežcov. Okrem iného zdôraznil: „Ako paradox pociťujem skutočnosť, že kým ťažiskoví autori šesťdesiatych rokov: prozaici Johanides, Sloboda, Jaroš, Šikula, básnici Ondruš, Mihalkovič, Feldek, Šimonovič, hoci s istými tvarovými a tematickými korekciami, mohli aj v rokoch normalizácie pokračovať vo svojej tvorbe, Osamelí bežci a rovnako len sa formujúci autori z okruhu bratislavskej filozofickej fakulty, boli väčšinou nadlho vyradení z literárneho procesu, prípadne museli podstatne korigovať svoje tematické a estetické východiská. A viacerým z nich – aby som parafrázoval názov svojho zošrotovaného debutu – sa už nikdy nepodarilo vrátiť k svojim „snom ročných období“. Dlhoročná literárna osamelosť sa stala našim nedobrovoľným údelom – a doboví normalizátori nám nedali možnosť manifestovať ju.“ Dana Podracká nastolila problémy súčasného smerovania nekomerčnej literatúry. Okrem iného uviedla: „Tamten disent sa skončil. Ale nezačal sa nový? Disent nekomerčne píšucich autorov, zotrvávajúcich v najvyššom leveli písania a myslenia, v živote ako znaku, ktorých trh zdržanlivo odmieta a berie po jednom výtlačku do komisionálneho predaja? Tamten disent sa skončil. Začal sa disent nekomerčnej literatúry, v novej ére postliterárnej kultúry.“

Súčasťou konferencie bola aj krátka prezentácia kníh: Karel Krejčí: Sociologie literatury. GRADA, Praha 2008, eds: Miloš Zelenka, Ivo Pospíšil; Slavista Jiří Polívka v kontexte literatúry a folklóru I-II, Katedra etnológie a kultúrnej antropológie FF UK, Slavistický ústav Jána Stanislava SAV, Česká asociácia slavistov, Ústav etnológie SAV, Slavistická spoločnosť Franka Wollmana v Brne, Bratislava – Brno 2008, eds: Hana Hlôšková, Anna Zelenková.

Úvodné slovo: Ivo Pospíšil.

Kompletný zborník z prednesených referátov XII. brnianskej česko – slovenskej konrefencie vyjde začiatkom roka 2009 s prispením Literárneho informačného centra.