Vyhľadávanie
V piatok 5. mája nás vo veku 85 rokov opustil Ján Vilikovský (nar. 1937). Akoby symbolicky, v predvečer korunovácie Karola III., ktorý na tróne vystriedal Alžbetu II., monarchu jeho generácie; jej intronizáciu zažil ako 16-ročný. O necelé štyri dekády ho akceptovala najprv ako najvyššieho predstaviteľa končiacej ČSFR – a neskôr ako historicky vôbec prvého slovenského veľvyslanca na dvore svätého Jakuba.
Bolo to v prvopočiatkoch slovenskej diplomacie, keď sa ako z núdze cnosť korpus veľvyslancov tvoril z radov nediplomatickej elity, vzdelancov so skúsenosťou so svetom za ostnatým drôtom a – prekvapuje to pri tomto pracovnom zaradení? – so základnou lojalitou k novému štátu. A zároveň v časoch, keď sa mnohí ešte zdráhali prevziať zodpovednosť, či už šlo o veľvyslanecké, alebo ministerské posty.
Hĺbkou a šírkou vzdelania zatieňoval mnohých
Vilikovský v londýnskej funkcii partnerom imponoval ani nie tak dokonalým ovládaním diplomatického remesla (kto by mu ho aj vedel odovzdať, keď sa na sklonku federácie kariérni diplomati FMZV slovenského pôvodu, ktorí by mali skúsenosť s pôsobením na poste titulára v niektorom z naozaj dôležitých západných štátov, dali spočítať – budem veľkorysý – na prstoch jednej ruky).
Hĺbkou a šírkou erudície, poznaním dejín a reálií Spojeného kráľovstva a samozrejme suverénnym pohybom v zákutiach anglického jazyka však zatieňoval nielen kolegov z veľvyslaneckého zboru, ale aj mnohých... well, miestnych partnerov. Ak z Londýna odchádzal zatrpknutý a pred naplnením misie, súviselo to s malosťou istého neskôr samodegradovaného baróna Prášila našej diplomacie.
Kládol – uprostred „prekliatej londýnskej hmly“ deväťdesiatok – základy, na ktorých jeho nasledovníci osnovajú návštevu princa Charlesa, dnešného Karola III. a na jeseň 2008 aj prelomovú kráľovskú návštevu Alžbety II. na Slovensku (Vilikovský ju bude komentovať pre predchodcu RTVS – pravda, bez toho, aby sa rozčuľujúco mýlil pri konvenčnej výslovnosti anglického miestopisu...).
Dlho predtým, od 70. rokov kládol iné základy – anglistiky a amerikanistiky na Slovensku, ktorá sa z mnohých, aj ideologických dôvodov nemôže pochváliť storočnicou inštitucionalizovanej výučby, ako to na jar tohto roku sebavedomo urobili najprv romanisti a po nich aj germanisti na pôde Filozofickej fakulty Univerzity Komenského.
Tvrdý na seba aj iných
Roky na Univerzite 17. novembra a neskôr na FiF UK vyučoval anglicky písanú literatúru a viedol prekladové semináre. Bol náročný k sebe aj iným a svoje zverenkyne a zverencov nešetril, overujúc si na nich silu vrodeného daru sarkazmu. Príbeh, ako mu jedného dňa študentka odovzdala prepis jeho vlastného prekladu – a on ho ako zvyčajne rozniesol na kopytách, má dve verzie. Blahosklonne pracujme s verziou, že vedúci seminára svoj text spoznal, ale veľkoryso sa rozhodol „nepokaziť hru“.
Ján Vilikovský zanecháva korpus prekladov z angličtiny, ktorý bude menoslovom autorov a významom próz ťažké prekonať, neprekvapujúco preto dosiahol na „svätý grál“ slovenských prekladateľov, cenu Jána Hollého a napísal dosiaľ relevantné teoretické dielo o umeleckom preklade.
Pevné miesto v slovenskom literárnom kontexte, ktorý desaťročia kultivoval prekladmi toho najlepšieho z anglosaskej tvorby, post šéfa Tatranu ako profilového domáceho vydavateľstva a viacročný reality check, previerka realitou, aké sú skutočné možnosti štátu pri budovaní „dobrého obrazu Slovenska vo svete“ na kultúrnom fronte v takom náročnom prostredí, akým je britské, z neho urobili prirodzeného kandidáta na post riaditeľa Literárneho informačného, dnes Slovenského literárneho centra. Teda medzičasom neodmysliteľnej, sine qua non inštitúcie, vďaka ktorej si literatúra písaná v „malom“ jazyku úporne, ale vytrvalo a čoraz presvedčivejšie hľadá svoje miesto pod Slnkom.
Na konci dlhého, kľukatého, na plody bohatého života platí „česť Vašej pamiatke, milý Ján, a vďaka za všetko!“
Text bol pôvodne uverejnený v denníku SME. Autor textu je Igor Slobodník, prekladateľ a diplomat, v roku 1985 ukončil anglistiku a amerikanistiku na FiF UK, v roku 1997 po J. Vilikovskom prevzal post veľvyslanca SR v Londýne.
