Cez zdanlivú komickosť, anekdotickosť Charmsových (1905-1942) próz presakuje tragickosť každodennej existencie človeka a pocit nezmyselnosti života. Námetom jeho próz sú situácie groteskné, absurdné, často až panoptikálne, z jeho denníkových záznamov ho zasa poznávame ako citlivého, hlboko trpiaceho človeka.
