Vyhľadávanie
Básnik nonsensu
Daniil Charms
Mačkin zabil Kočkina
Bratislava, Vydavateľstvo PT 2004
Preložil Ján Štrasser
Kniha Daniila Charmsa Mačkin zabil Kočkina nepredstavuje prvé stretnutie s týmto autorom na Slovensku, hoci je fakt, že prvé v slovenčine; v roku 1994 v knižnej edícii vydavateľstva Fragment vyšli jeho prózy pod názvom Čtyřnohá vrána v českom preklade Ondřeja Mrázka.
Šaman, mystifikátor, básnik, ktorému za života vychádzalo len dielo pre deti, Daniil Charms nepíše ľahké, nebodaj satirické príbehy; jeho pozorovania sú zachytené v šťastnom okamihu, keď sa odohráva prudký stret nálezov i strát všedného dňa, keď sa vo svojej absurdnosti a bizarnosti zjavuje sama realita. Pokojne by sme ho mohli nazvať básnikom nonsensu. („Zaujíma ma len nezmysel, len to, čo nemá žiadny praktický význam. Život ma zaujíma iba vo svojich nezmyselných prejavoch.“) Charms ide do dôsledkov, figúrky jeho drobných príbehov často náhle umierajú alebo miznú, alebo sa aj dostávajú do neba (Mladý muž, ktorý prekvapil vrátnika). „Všimol som si, že veľmi dôležité je nájsť bod smiešnosti,“ píše Charms. Svoju tvorbu adresuje rozhľadenému čitateľovi. („Hovädá sa smiať nemusia.“) Jeho na pohľad mnoho ráz nelogické pozorovania či závery presne charakterizujú situáciu; ako autor literatúry pre deti pozná hranicu medzi možným a nemožným, abstraktným a reálnym a bez akéhokoľvek didaktizovania ju schuti prekračuje („Jeden slávny umelec pozoroval kohúta. Pozoroval, pozoroval a došiel k presvedčeniu, že kohút nejestvuje. Umelec to povedal svojmu priateľovi a ten sa rozosmial. Ako to, vraví, že nejestvuje, keď, vraví, tuto stojí a ja, vraví, ho vidím celkom jasne.“)
Spomedzi krátkych príbehov sa vydeľuje novela Starena (stareny sú vôbec Charmsovým obľúbeným ľudským druhom, hocikedy vypadávajú z okien, niektorá má na hlave obliečku atď.), kde sa v izbe hlavného hrdinu náhle ocitne starena, ktorá tam chvíľami je i nie je, no ktorú rozhodne treba niekam odteperiť, keď náhle, ako u Charmsa tak často, umrela. Dilema, či starena bola, zostáva, keď z vagóna zrazu zmizne kufor s jej mŕtvym telom.
Mnohé výjavy zo všedného dňa môžu zaskočiť až akousi výstrednosťou, výlučnosťou, ktorá sa ako nôž vrezáva do všeobecnej tuposti a banálnosti. 14. novembra 1937 si Charms do denníka zapisuje: „Toto sú moji obľúbení spisovatelia: Gogoľ, Prutkov, Meyrink, Hamsun, Edward Lear, Carrol.“ Gogoľa v textoch mnoho ráz aj spomína a prekladateľ českého výberu Ondřej Mrázek konštatuje, že „marně bychom zřejmě hledali výstižnější pojmenování pro hrdiny Charmsových děl, než právě Mrtvé duše“.
Viera Prokešová
