Prechádzame po ulici. Práve sa otvorila brána školy a na ulicu sa vysype množstvo mládencov. Zastaneme a pozorujeme ich. Líšia sa navzájom od seba v mnohom: oblekom, chôdzou, úpravou šiat, držaním školských potrieb a pod. Jeden vybehne z brány ako by do poľa, nepozerajúc napravo, ani naľavo, no vrazí pritom do staršieho pána a vyrazí mu z rúk paličku. Šuhaj sa zarazí, pobehne ďalej a tam prepukne v smiech. Niektorí jeho priatelia sa smejú s ním. Vtom ide vedľa iný mládenec, tak 15—16-ročný, na chrbáte nesie kôš. Je to asi učeň z obchodu a nesie niektorej paničke tovar, čo si nakúpila. Spozoroval, čo sa stalo pred bránou školy. Zohne sa a podá spadnutú paličku staršiemu pánovi. »Nech sa páči.« Pán sa najprv obzrie po nezbedníkovi, čo mu z rúk vyrazil jeho pomôcku pri chôdzi, pokýval hlavou a potom poďakuje mládencovi, čo mal kôš na chrbte. Toto všetko stalo sa hádam za necelú minútu.