Nevšedný krok literárneho vedca, esejistu a spisovateľa Júliusa Vanoviča smerom ku kinematografii, k celoživotnému dielu Igmara Bergmana. Vanovič však nevstupuje na celkom neznámy terén, zaujíma sa o jemu dôverne známe otázky autobiografickosti a existenciálnosti. O pomer a symbiózu toho, čo je v Bergmanovom diele jeho autobiografickým vlastníctvom a čo predstavuje možnosti klásť si existenciálne otázky, spoločné každému človeku, ktorý má odvahu pýtať sa.