Koloman Kertész Bagala (1964) vyštudoval Strednú priemyselnú školu chemickú v Banskej Štiavnici. Roku 1991 založil literárnu a kultúrnu agentúru L. C. A. a začal vydávať výhradne pôvodnú slovenskú literatúru. Venuje sa tiež organizácií literárnych podujatí a súťaže Poviedka. V súčasnosti sa vydavateľstvo volá KK Bagala.
Koloman Kertész Bagala hovorí o svojich vydavateľských začiatkoch v knihe rozhovorov Osem vytrvalých, ktorá vyšla v Literárnom informačnom centre roku 2017, a otázky v nej kládol Ján Štrasser.
... V podstate áno. V marci 1991 som si založil živnosť. Predmetom činnosti bolo vydávanie kníh a zvukových nosičov a obchodovanie s nimi. A ešte usporadúvanie kultúrnych podujatí. Ale už predtým som pomáhal jednému kamarátovi, ktorý mal musicshop. Predával som mu LP platne na deke v bratislavských podchodoch na Trnavskom mýte aj na Mierovom námestí. A na tej deke som pokračoval aj ako živnostník, kým som si vo vtedajšom Dome odborov neotvoril vlastný musicshop.
Aha. Ako sa ti darilo?
Prvý rok to išlo celkom slušne, tak som si povedal, že budem expandovať. Okrem elpéčok a cédečiek som začal predávať aj gramofóny, CD prehrávače, reproduktory... Na Dulovom námestí som mal veľkú posluchovú miestnosť, kde som zákazníkom predvádzal prístroje. Veľmi ma to bavilo, celý deň som mohol počúvať hudbu. Bral som to skôr ako hobby, než ako biznis.
To sa asi nemohlo dobre skončiť.
Ako vravíš. Hodiny som sa venoval jednému zákazníkovi, fajnšmekersky som vylaďoval prehrávaciu sústavu inak na klasiku, inak na rockovú hudbu, inak na džez, zákazník bol nadšený... A potom si to všetko utekal kúpiť do Rakúska, aby dostať späť DPH. To je pre mňa typické. Už vtedy som neovládal marketing... Ale to nebola jediná príčina: na Slovensko prišli veľké obchodné reťazce, podliezli ceny a všetci malí predajcovia padli na hubu. V roku 1995 som musicshop zrušil, čím som prišiel o občasný zdroj voľných peňazí na vydávanie kníh. Odsťahoval som sa do Levíc, makal som v tlačiarni svojho brata. Splatil som dlhy a naškrabal som peniaze na ďalšie vydávanie kníh. Odvtedy sa venujem len tejto činnosti.
Lasica povedal: „Dajte sem zmluvu!“
Aké ďalšie knihy si vydal?
Po Horváthovej Akozmii som vydal tretiu zbierku básní Andrijana Turana Sneha a dva debuty: Markov Vadasov Malý román a Kamilov Zbružov Spitý imidž. Zbružova kniha bola veľká recesia, väčšmi ako literatúra to bola performancia. Bavilo ma vydávať písanie, ktoré nie je mainstreamové, ale skôr okrajové, experimentálne...
To bolo ešte počas tvojho musicshopovania?
Áno. A v roku 1995 som si povedal, že idem byť vydavateľom na plný úväzok. V prvom rade som chcel vydávať svojich rovesníkov. Na jeseň som vydal debut Pavla Rankova S odstupom času, získal Kraskovu cenu. A súčasne som vydal knihu aj renomovanému autorovi Ivanovi Kadlečíkovi Hlavolamy, za ktorú získal Cenu Dominika Tatarku. Obe knihy sme prezentovali vo vtedajšom divadle Stoka. Po autogram od Kadlečíka si vtedy prišiel aj Vladimír Mináč.
Dovolím si byť osobný: Ivan Kadlečík mal veľkú zásluhu na mojom vstupe do literatúry. Ako si sa s ním spoznal ty?
Jeho synovia chodili v Leviciach do gymnázia, boli to moji vrstovníci, kamaráti... Raz – bolo to pred maturitou – mi povedali: ty veľa čítaš, zoznámime ťa s naším otcom, aj ten veľa číta. A vzali ma k Ivanovi do Pukanca. Ku kníhkupcovi, organistovi, ale najmä k úžasnému spisovateľovi, vzdelancovi, intelektuálovi... Okamžite ma zaujala jeho knižnica, začali sme sa rozprávať o literatúre...
Vedel si, že je disident, že ho sleduje ŠtB?
Iste. Pojal ku mne dôveru, požičiaval mi knižky, aj samizdaty, odvnímal som, že disident je človek, ktorý aktívne – v Kadlečíkovom prípade slobodným písaním a neoficiálnym publikovaním – pôsobí proti komunistickému režimu. Otvoril mi dvere do slobodnej kultúry a literatúry v totalite. Náš vzťah prerástol do priateľstva. Bol mojím učiteľom – učil ma svojím životom. Ukázal mi, že sa dá žiť navzdory režimu. Takže aj môj život bol potom životom tvrdohlavého človeka. Ivan mi tykal, chcel, aby som tykal aj ja jemu, ale ja som to nedokázal, do konca jeho života som mu vykal. A vydal som mu jedenásť kníh.
