Recenzia
06.03.2013

Najkrajšie slovenské povesti o zvonoch - Peter Mišák

Najkrajšie slovenské povesti o zvonoch
Zvonkohra

Žilina, Georg 2012

Bim, bim-bam, bim-bam-bom! – zvoní z  našej veže zvon… Hoci žijeme dobu plnú zhonu, kriku a  elektronických zvukov (ba až zvukového smogu), predsa mnohým stačí možno trochu privrieť oči a predchádzajúci veršík zaznie v ušiach jasným tónom. Chcelo by sa napísať: slovom. Veru, zvony sú odvekým nástrojom komunikácie, a aj preto majú dar reči. Ľudia si navzájom, i svojmu okoliu, ich pravdovravnými ústami oznamovali dôležité správy. Veselé i smutné, rozťahujúce líca do úsmevu i vyťahujúce spod viečok slzy… Nezameniteľný, doďaleka sa nesúci vysoký zvuk srdca zvona narážajúceho o jeho ladne tvarované telo bol jasným posolstvom o tom, čo sa stalo, a či o tom, čo sa blíži. Bim! – svet je o človiečika bohatší; Bam! – o dušu chudobnejší; Bom! – na dedinu zletel nenásytný červený kohút; Bim-bam-bom! – blíži sa smrteľné nebezpečenstvo odeté do rúcha tureckého krvilačníka, utekajte! A tak ďalej…

Ba vieme, že naši predkovia dúfali, že kovový zvuk zvonov zaháňa zlých duchov, veľké búrky, blesky a im podobné nepríjemnosti v ľudskom živote. To sme sa už však ocitli kdesi v rovine mytológie, povier, bájí, rozprávok a povestí. Ozaj, k povestiam zvádza tajomný chodníček stránok knižky Petra Mišáka, príjemne pritemnený príbehmi.

Udalosťami, ktoré sa stali, nestali. Prifarbenými čarom pútavého rozprávania, ktoré na svojich vzdušných krídlach priniesli zvony z hlbín studne slovanského i slovenského času, nečasu i výšin vŕškov, majestátnych kostolov i skromných zvoničiek…

Spisovateľ, rozprávač pozorne počúval bronzové nástroje kužeľovitého tvaru, zavesené na drevenom jarme alebo hlavici. Prešiel za ich hlasom kus Slovenska, počúval aj ľudských pamätníkov, čítal listy papiera zažltnuté dychom času a vkladal do tvorivej pece polienka inšpirácie. Aby do strán knihy odlial veľký zvon, ba skôr zostrojil zvonkohru, v  ktorej znie hlas dvadsiatky zvonov. Od okraja Žiliny až po Komjatnú, od Strečna až po Gombáš (dnes Hubovú), od banských miest až po Martin… Ale aj od tajomného gréckeho bojovníka cez ľstivých Tatárov a zaslepených bratríkov až po prenasledujúcich žandárov…