Vyhľadávanie
Bratislava, Veda 2010
Editor Juraj Dolník
Hodnotným titulom s vysokou poznávacou hodnotou sa stalo vydanie kolektívnej monografie desiatich slovenských jazykovedcov, ktorí v nej prezentujú výsledky svojho dlhoročného bádania. Morfologické aspekty súčasnej slovenčiny vznikali pod vedením popredného slovenského jazykovedca J. Dolníka a sú reakciou na aktuálnu potrebu uplatniť vo výskume tvaroslovia súčasného jazyka nové bádateľské postupy a rozvinúť nimi poznatky klasickej slovenskej jazykovedy. V samostatných kapitolách sa autori venujú problematike opozičného homomorfizmu pri realizácii významových vzťahov (autorka M. Mošaťová), osobitná pozornosť sa venuje prístupom vysvetľovania jazykových zmien (J. Dolník), rozdielom medzi gramatikou a fungovaním vlastných mien a všeobecných podstatných mien (M. Ološtiak), povahe predikátov vo vete (N. Janočková), podstate kategórie času v jednotlivých vedách a v jazykovede (P. Žigo). Problematiku modálnych operátorov v jazyku rozvíja M. Ivanová; J. Vaňko opisuje systém morfologických prostriedkov, ktorý slúži na vyjadrovanie závislostných vzťahov medzi prvkami vetnej štruktúry v ich prepojení na výklad funkčných a sémantických vlastností pádov v spojení predložkami. Z hľadiska fungovania jazyka v komunikácii sa J. Kesselová venuje rozširovaniu a rozvíjaniu výpovede; deiktické identifikátory interpretuje z kontextového aj situačného hľadiska M. Dudok, záverečná kapitola monografie je venovaná intenzifikácii v texte (J. Hansmanová).
Kolektívna monografia Morfologické aspekty súčasnej slovenčiny nepredstavuje len rozvoj klasickej deskriptívnej metódy opisu tvaroslovných problémov v slovenskom jazyku, ale je podnetom na ďalšie rozvíjanie výskumu v oblasti národných jazykov a jazykovedy. Prístup, ktorý zvolili jednotliví autori pri vysvetľovaní podstaty problémov v tvarosloví súčasnej spisovnej slovenčiny, je inšpiratívny v oblasti poznávania konkrétneho jazyka, terminologicky, metódou a formuláciou záverov výrazne zasahuje do oblasti všeobecnej jazykovedy a obsahuje mnoho prvkov, ktorými kniha nadobúda interdisciplinárnu povahu a svojím obsahom zaujme okrem jazykovedcov aj bádateľov v oblasti teórie poznania, všeobecnej metodológie a filozofie.
