Vyhľadávanie
Charles Darwin: Cesta prírodovedca okolo sveta
Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2006
Preklad Jozef Balan, Štefan Weiskopf
Do rúk slovenského čitateľa sa konečne dostala kniha, ktorá stála pri zrode jednej z najväčších vedeckých revolúcií všetkých čias. Darwinov spis z plavby okolo sveta, ktorú podnikol v rokoch 1831–1836, na prvý pohľad pôsobí ako zaujímavý cestopis, v skutočnosti ide o mimoriadne presný denník, ktorý pred krasorečnením uprednostňoval dôkladnosť opisu. Práve tieto pozorovania, objavy a poznámky vytvorili základ neskoršej Darwinovej evolučnej teórie, ktorá bola o dve desaťročia neskôr spečatená najväčším prevratom v prírodných vedách, celkovou zmenou myslenia o človeku.
Táto kniha však nemá len dokumentárny a historický význam. Je zároveň mimoriadne pútavým dielom, miestami až strhujúcou dobrodružnou literatúrou, ktorá zaujme schopnosťou vnímať prírodu a spoločnosť vo všetkých jej zvláštnostiach. V neposlednom rade prekvapí aj autorov zmysel pre humor. Je iróniou dejín, že Darwin sa na dnes už slávnu loď Beagle takmer nedostal. Väčšina ľudí podceňovala hĺbku jeho prírodovedného vzdelania. Považovali ho za povrchného mladíka, ktorý priveľa flámoval, jazdil na koni, ale len priemerne študoval. Dokonca sa celkom vážne uvažovalo o jeho zamietnutí pre tvar nosa. Doboví fyziognomisti boli totiž presvedčení, že podľa výzoru tváre človeka možno dedukovať jeho charakter a že na základe toho Darwin nemá dosť energie a rozhodnosti na absolvovanie takej cesty. Napokon ho odporučil profesor Henslow. Tiež v ňom síce nevidel „hotového prírodopisca“, ale oceňoval jeho vášeň pre zberateľstvo a „schopnosť zaznamenať všetko, čo si vo vede zaslúži byť zaznamenané“. Ukázalo sa, že práve tu sa uznávaný botanik nemýlil.
Jednou z najvzrušujúcejších kapitol Darwinovej knihy je jeho opis súostrovia Galapágy, kľúčovej zastávky pri formulovaní evolučnej teórie. Ako bádateľ bol mimoriadne presný a dôsledný, preto sa nemožno čudovať, akým obdobím duševného zmätku prechádzal. Darwin bol totiž veriacim človekom, vychovaným v tradičnej predstave o stálosti organizmov a neomylnej pravde biblických textov. Tu však narazil na fakty, ktoré výslovne odporovali tomuto učeniu. Darwinova vedecká poctivosť sa prejavovala aj v tom, že v okamihu, keď mu prvý raz zišlo na um, že svet sa vyvíja, začal zbierať dôkazy aj proti svojej teórii. Dodnes tak zostáva žiarivým príkladom vedeckej čestnosti. Vďaka tejto knihe ho však spoznávame aj ako výnimočného autora, schopného zaujať čitateľa čistými faktami.
Eduard Chmelár
