Vyhľadávanie
Mary Hollingsworthová
Umenie v dejinách sveta
Bratislava, SPN – Mladé letá 2006
Preklad: Milan Bartík, Jana Rakšányiová, Katarína Škrabáková, Vladimír Varsik, Helena Veselá
Zachytiť vývin umenia sveta od najstarších civilizácií po súčasnosť v syntetických dejinách nesie na jednej strane riziko jednostranného pohľadu, no na druhej strane sa známe fakty uvádzajú do širších súvislostí. V porovnaní s encyklopedickými či slovníkovo heslovite spracovanými informáciami takýto druh publikácie nielen približuje čitateľovi samotné umelecké diela, ale objasňuje aj podmienky ich vzniku. V tomto prípade autorka vychádza z podmienok duchovných, náboženských, ekonomických a politických v jednotlivých historických obdobiach a na jednotlivých kontinentoch. Už titulom svojej knihy naznačuje, že nepredkladá čitateľovi dejiny umenia vytrhnuté z kontextu všeobecných dejín, ale pokúša sa určiť miesto umenia v dejinách sveta. Jej metodologický prístup potvrdzuje v úvode G. C. Argan: ,,Umenie je síce späté s kultúrou a technikou v danom čase, neslúži však technickému pokroku, ale rozširuje hranice predstavivosti. V priebehu celých dejín umenie predstavuje metafyzický aspekt ľudskej činnosti, jej čistý ideál. Umenie vo všetkých obdobiach ľudských dejín tvorilo spojovací článok medzi oblasťou moci a oblasťou práce a prispievalo tým podstatne k jednote spoločenského organizmu. Inými slovami: Prostredníctvom umenia sa aj svet práce v určitom zmysle podieľal na moci.“
V každej z 52 kapitol tejto knihy zoradených do chronologických a geografických celkov autorka zdôrazňuje, že rozkvet umenia je priamoúmerný materiálnemu rozkvetu spoločnosti a bohatstvo zasa plodí moc. Moc sa zvyčajne rada predvádza prostredníctvom umenia. Zaujímavé, že tento princíp platil rovnako v Sumerskej ríši, v starovekom Egypte, v antickom Grécku, v Číne 2000 rokov pred Kristom, ako aj v augustovskom Ríme začiatkom prvého tisícročia. Mocenské boje neutíchajú ani s nastolením kresťanstva, naopak, umenie ešte okázalejšie vyjadruje nadvládu a túžbu priblížiť sa božstvu. Dosiahnuť nesmrteľnosť bohov viedlo egyptských faraónov k stavbe pyramíd, prvého čínskeho cisára k vytvoreniu terakotovej armády pozostávajúcej zo 7500 vojakov v životnej veľkosti na ochranu jeho posledného miesta odpočinku 220 rokov pnl., ale aj k budovaniu gotických katedrál. S návratom pápeža Martina V. do Ríma súvisí rozvoj ,,večného mesta“ v 15. storočí. Muži na pápežskom stolci, ktorí sa v tomto storočí na ňom vystriedali, mali však odlišné predstavy na to, ako vyjadriť prestíž a moc umením a architektúrou. Prispeli tak k obohateniu mesta o niekoľko skvostov, ale zároveň aj k jeho neusporiadanosti. Rivalstvo a boj o priazeň mocných sa neraz preniesol aj medzi samých tvorcov. Ukážkovým príkladom vzájomnej neznášanlivosti a žiarlivosti sú barokoví velikáni Borromini a Bernini, ktorí sú paradoxne odsúdení spolunažívať v tesnej blízkosti na rímskom námestí Navona. Borrominiho priečelie kostola sv. Agnese dotvára Berniniho Fontána štyroch riek.
Do tejto jednoduchej rovnice moci, bohatstva a umenia autorka nenapasovala len umenie čiernej Afriky, časti kontinentu južne od Sahary, od Sudánu po Senegal. Skromne zachované pamiatky najmä fetišových figúrok dokazujú kult predkov. V protiklade s Afrikou umenie juhoamerického kontinentu ohromilo španielskych kolonizátorov tak svojím bohatstvom, aké predstavovala napríklad socha boha vojny Huitzilopochtiliho vykladaná drahými kameňmi, perlami, ovešaná zlatými lebkami, ako aj rituálmi, ktoré zobrazovalo. Pri slávnosti zasvätenia chrámu bohu vojny obetovali Aztékovia vyše 20 tisíc zajatcov.
Autorka v snahe zachovať chronologickú postupnosť predstavuje umelecké diela v poradí, ako vznikali, ale vždy uvedie aj dátum a okolnosti, za akých boli objavené. V podtexte zostáva ukrytá otázka, koľko vzácnych pamiatok dávnych civilizácií zostalo pre nás ešte nepoznaných. Hlavný text, písaný esejistickým štýlom, dopĺňajú pomerne vyčerpávajúce texty k obrázkom a fotografiám, samostatné heslá objasňujú štýly a základné pojmy. Publikácia takýmto textovým a grafickým členením umožňuje pomerne jednoduchú orientáciu aj pre tých čitateľov, ktorí nechcú čítať súvislý hlavný text.
–báb–
