Z prechádzok do gelnického okolia (Záznamy zo Zápisníka 2000-2003)

Július  Rybák

Z prechádzok do gelnického okolia (Záznamy zo Zápisníka 2000–2003)

Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov 2003

Po predchádzajúcich knihách koncipovaných ako stretnutia s priateľmi – V dotyku s Máriou Medveckou, V dotyku s Pavlom Straussom – sa dalo očakávať, že autor, ktorý kládol otázky, sa časom posunie do polohy autorského subjektu a sústredí sa na sebareflexiu. Náš popredný rusista tentoraz umožňuje čitateľom nahliadnuť do osobných zápisníkov, do svojho bohatého myšlienkového a pocitového sveta. Ani týmto „rybákovským hovorom so sebou“ nechýba dialogický charakter. Autor sa pri rozvíjaní vlastných úvah inšpiruje blízkymi, duchovne spríbuznenými ľuďmi, ako sú P. Strauss, M. Medvecká, M. Rúfus alebo M. Prišvin, B. Pasternak,  M. Cvetajeva, I. Ťutčev a ďalší spisovatelia, ktorí buď osobne, alebo prostredníctvom svojich diel vplývali na jeho vývin. Jeho záznamy sú  aj neustálymi návratmi k biblickým textom, pokusmi o ich vlastnú interpretáciu.

Potulky do Fentu a jeho okolia ma oslovovali okrem sugestívne sprostredkovaného očarenia prírodou predovšetkým témami charakteristickými pre tohto autora, spomeniem aspoň znepokojenie súčasným stavom našej civilizácie. Rybák rozvíja myšlienku civilizácie striedmosti, s ktorou sa stretávame u viacerých súčasných filozofov zdôrazňujúcich význam asketických prvkov v kultúre. Verí, že nová civilizácia lásky môže mať zárodky v Rusku, a to vďaka trpkej ceste, ktorú  prekonalo. Objektom kritickej reflexie je aj konzumná orientácia spoločnosti, orientácia na zisk, úspech, ale aj fenomén permanentného zrýchľovania. Na margo toho vysloví na prvý pohľad absurdnú myšlienku, že  podmienkou zmysluplného bytia je – pomalosť. Ako alternatívu načrtáva svet bez egoizmu, prospechárstva, svet lásky, pri tvorbe alternatívnej spoločnosti však neposkytuje čitateľovi dôkladnejšiu argumentáciu (napríklad v úvahe o zániku kapitalizmu). Preňho je hlavným argumentom viera v Boha a v človeka a s ňou súvisiaca dôvera v možnosti naprávať svet. Tieto úvahy vyznievajú potom viac ako náčrty či vízie projektov sociálnych zmien. Aktuálne a podnetné sú úvahy o devastácii prírody, o potrebe „duševnej ekológie“, rozvíjania citu pre krásu, spravodlivosť, dobro… ale aj (do značnej miery romantizujúce) predstavy o „svete-záhrade“, ktorý by sa človek budúcich storočí mohol pokúsiť  vytvoriť.

Dominantnou témou v týchto záznamoch ostáva príroda a vzťah k nej. Pre Rybáka je stretnutie so „svojou“ borovicou (najmä po nemocničnom pobyte) sviatočnou udalosťou, a, naopak, obrazy vytínaného hája tragickou udalosťou. Miestami blízko k romantickému sentimentu, miestami  až na hranici patetickosti, vždy však hĺbkovo úprimný, vrúcne zaujatý témou,  nás autor pozýva na prechádzku do svojho sveta … stojí za to nazrieť doň.                                                 –ef–