Soňa Žiaková: Večné dieťa Margarétka, Žilina, Urela 2008
„Nie je dôležité, čo urobíme, ale či to robíme s láskou.“ (s. 50)
Kniha Večné dieťa Margarétka vznikla z lásky. Prvotina Sone Žiakovej sa zrodila v spolupráci so žilinskou spisovateľkou Katarínou Mikolášovou.
Aj vďaka priateľstvu týchto dvoch žien sa nám do rúk dostáva autobiografický príbeh, ktorého hodnota spočíva práve v autentickosti výpovede. Soňa sa rozhodla podeliť o svoje životné skúsenosti. Úprimne, citlivo, s ľahkosťou a zároveň nadhľadom nám sprostredkováva osobný príbeh plný utrpenia, zápasov, hľadania, ale predovšetkým viery a lásky. Autorku spoznávame postupne prostredníctvom jednotlivých kapitol a ona sa nám dostáva pod kožu svojou ľudskosťou, občasnými psychologickými náhľadmi, ktoré nám pomáhajú „pochopiť ju v kontexte“, ale aj zmyslom pre humor a krásnym vzťahom k prírode a zvieratám.
Jadrom príbehu Sone Žiakovej je boj so zákernou chorobou – rakovinou, ktorú familiárne nazýva INKOU. Roky trápenia ju však na duchu negatívne nepoznamenali. Z knihy sa dozvedáme, že práve ťažký údel ju sformoval do pozoruhodnej etickej osobnosti hľadajúcej a nachádzajúcej vieru v Boha a lásku k životu ako aj lásku k blížnemu.
Soňa v najťažších chvíľach objavuje všeobjímajúcu agapé – akoby zázračne sa okolo nej vytvára vzácna pavučina priateľstva, ktorá ju privádza až na pútnické miesto - do Lúrd. Opis jej zážitkov spojených s vierou ako aj stretnutie so slepou deväťročnou Slávkou zapôsobí na čitateľa mimoriadne silno. Soňa lásku prijíma, ale nadovšetko ju aj rozdáva, a tak robí svet lepším.
Táto kniha je odkazom pre všetkých trpiacich. Nie je nárekom, či sťažnosťou. Presne naopak – je návodom na hľadanie lúča svetla vo svojom vnútri, ale aj vo svojom blížnom. Je to kniha o sile lásky – materskej, lásky synov k matke, lásky medzi blížnymi, lásky k Bohu ak životu.
Teplo, ktoré sála zo strán tejto knižky je cítiť aj zo sakrálnych malieb majstra Mojmíra Vlkolačka, ktoré vkusne a citlivo dopĺňajú príbeh Margarétky. A prečo v titule knihy figuruje meno Margarétka? To nech spolu s inými tajomstvami objaví pozorný čitateľ.
Na záver citát od André Gida z jeho denníka z roku 1930:
„Myslím, že choroby sú kľúčom, ktorý otvára dôležité dvere poznania a skúseností. Dobrý zdravotný stav nám nedovolí všetkému rozumieť. Ale choroba nám odhalí niektoré pravdy. Pohodlný život spôsobí, že sa o tieto pravdy nezaujímame.“
Vlasta Krajčová