Vyhľadávanie
Aké pocity vo vás vyvolalo nové vydanie novely Maratón Juana Zabalu po 29 rokoch?
Skutočne mám veľkú radosť, že vyšla v inovatívnej úprave nadaného grafika Tomáša Klepocha. Myslím, že sa mu s ľahkosťou podarilo vystihnúť tragikomickú a ironizujúcu polohu textu. Je pre mňa takpovediac kľúčovým, keďže to bola moja prvotina, ktorú som napísal v bazilejskom exile v roku 1983, čiže pred tridsiatimi rokmi – vtedy som sa definitívne rozhodol písať beletriu výlučne v slovenčine. Už dlhšiu dobu som pravidelne prispieval článkami v nemeckom jazyku do švajčiarskych a nemeckých denníkov a taktiež do kultúrnych relácií švajčiarskeho rádia DRS 2 a do Rádia Slobodná Európa v Mníchove. Čiže som zvolil cestu stredo a východoeurópskych autorov, ktorí v exile písali v ich materinskom jazyku, ako Danilo Kiš, Sándor Márai, Sławomir Mrożek a celý rad iných. Priznávam, že to nie je vždy tá najjednoduchšia cesta.
Dôležitým mestom v novele sú košice, konkrétne košický maratón. Možno povedať, že rôzne kuriózne postavičky sú typické práve pre toto mesto?
Rodné mesto Košice je pre mňa akýmsi archimedovým bodom mojich literárnych úvah, a to napriek skutočnosti, že som tam strávil vcelku len asi približne deväť rokov. Vedomie príslušnosti k tejto urbánnej kultúre je silné, vzhľadom na mojich predkov, ktorí ako vynikajúci a obľúbení lekári patrili medzi významných mešťanov Košíc. Napriek všetkým historickým pohromám, ktoré ich postihli, ostali nášmu mestu verní.
Celý rad protagonistov v Maratóne Juana Zabalu mal svoj reálny predobraz a ostatné postavičky sú mestský kolorit, či dokonca mýtus. Maratón založený v roku 1924 je skutočne skvelé podujatie, ktoré spája Košičanov bez rozdielu reči, postavenia a pôvodu do jedného nadšeného celku, a takto pomáha vytvárať trvácnejšiu mestskú identitu.
Ľudské zlyhanie je témou viacerých vašich kníh, napr. japonský diván či Gubbio – kniha udavačov. je táto téma vašou celoživotnou?
Tému považujem za centrálnu, práve preto, že poskytuje širokú paletu súvisiacich tematických okruhov v živote jedinca, rodiny alebo národných celkov. Okrem sociálnej a psychologickej dimenzie má často aj politický rozmer v danom historickom rámci.
Autor hovoril o kozmopolitnom charaktere Košíc aj na Medzinárodnom knižnom veľtrhu Svět knihy v Prahe 17. mája v diskusii s českým spisovateľom Antonínom Bajajom. V tejto súvislosti spomenul aj spisovateľa Sándora Máraia. Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013 ho v tomto roku prezentujú ako jednu z významných osobností mesta.
