Vyhľadávanie
Na Taiwane žije 23 miliónov obyvateľov.
Ročne sa tu vydá približne 37-tisíc titulov.
V roku 2019 vyšlo 3 887 titulov detskej literatúry.
Momentálne pôsobí na Taiwane 34 725 vydavateľstiev.
Chen Liang Podstavek sa narodila a vyrastala v Pekingu. Na Pekinskej univerzite v programe Zahraničných štúdií získala dvojitý bakalársky titul zo slovenského jazyka a diplomacie. V štúdiu slovenského jazyka pokračovala v rámci magisterského stupňa na FiF UK v Bratislave, kde obhájila neskôr aj doktorandskú prácu. Pôsobí na Slovenskom ekonomickom a kultúrnom úrade v Tchaj-pej. Preložila sedem slovenských detských kníh do čínštiny a sedem kníh pre deti z čínštiny do slovenčiny.
Čo vás motivovalo začať sa venovať slovenskej detskej literatúre a jej prekladu do čínštiny?
Už vo svojej diplomovej práci na Katedre slovenského jazyka a literatúry FiF UK v Bratislave som sa zaoberala etnokultúrnymi rozdielmi a podobnosťami medzi slovenskými a čínskymi rozprávkami. Keď som sa neskôr vydala, stala som sa mamou dvoch detičiek, s ktorými spolu veľa čítame. Detská literatúra ma fascinuje. Je to svet, v ktorom ešte stále dominuje láska, dôvera a pokoj. Pri prekladaní kníh sa učím, ale aj oddychujem.
Aká bola vaša prvá skúsenosť s prekladom?
Prvou knihou, ktorú som preložila zo slovenčiny do čínštiny, bola Medvedica Ingrid Hany Gebauerovej. Keď som čítala text v slovenčine, v hlave mi vyskočili vety v čínštine. Akoby som ich v duchu rozprávala svojim deťom. Nebolo to ťažké. Výzvou bola pre mňa kniha Lucie Krškovej Nie je opica ako opica. Pri jej preklade som študovala encyklopédie o primátoch, s autorkou som konzultovala odbornú terminológiu, aby sme ju preložili čo najlepšie. Na úrade, kde pracujem, sa venujem administratíve a účtovníctvu. Knihy som prekladala postupne popri práci. Na obrázkové knihy mi stačilo menej času, na knižky s väčším objemom textu som si vyhradila čas každý deň. Žiaden z prekladov nevznikol na objednávku, všetky som si vybrala sama. Preto som nemala prísne termíny na ich dokončenie.
Z vlastnej skúsenosti viem, že nebýva jednoduché nájsť pre slovenské tituly zahraničných vydavateľov. Je to namáhavá práca, vyžaduje veľa času a trpezlivosti. Ako sa vám podarilo za dva roky dosiahnuť vydanie toľkých kníh?
Na začiatku som sa často stretávala s odmietnutím. Prvýkrát sa to stalo s knižkou Babička Joyce, ktorú som preložila z čínštiny do slovenčiny. Slovenské vydavateľstvo Lúč ju najskôr odmietlo, ale napokon sa ju predsa rozhodlo vydať. Tento zážitok si doteraz živo pamätám a čerpám z neho silu aj útechu. V čínštine máme krásne porekadlo: „Dobrý alkohol sa nebojí dlhej uličky.“ Ak je kniha kvalitná, vydavateľstvo si určite nájde.
Pred rokom 2018 na Taiwane poznali jedinú obrázkovú knihu slovenskej autorky. Bola to knižka Kataríny Macurovej Prečo nekvitneš? Išlo o preklad z angličtiny do čínštiny a ani v samotnom vydavateľstve nevedeli, že autorka je zo Slovenska. Od roku 2018 sa mi vďaka grantu SLOLIA Literárneho informačného centra podarilo dosiahnuť vydanie viacerých kníh slovenských autorov a autoriek.
Knihy sme s manželom propagovali v mestských knižniciach a školách, kde sme deťom rozprávali aj o slovenských reáliách a kultúre. Dá sa povedať, že vďaka týmto detským knihám sa na Taiwane výrazne zvýšila viditeľnosť Slovenska. Dnes sa dajú tieto knihy požičať v každej taiwanskej štátnej knižnici... Na prednáškach s deťmi a rodičmi som mala pocit, že sa im naozaj veľmi zapáčili.
Vnímate rozdiely medzi slovenskými a taiwanskými detskými knihami?
Knihy pre deti a mládež z celého sveta sa dnes v dôsledku globalizácie veľmi podobajú. Témy detských kníh môžeme spočítať na prstoch: priateľstvo a láska, rodinné vzťahy, príroda a zvieratá, ťažkosti a bolesti v rôznych vekových etapách... Spisovatelia z odlišných krajín však vkladajú do kníh vlastné kultúrne zázemie, zážitky a skúsenosti, čím do nich vnášajú osobité čaro. Na Slovensku sa hovorí, „koľko jazykov vieš, toľkokrát si človekom.“ Myslím si, že má veľký zmysel, aby si deti prečítali knižky z iných kútov sveta, nielen z vlastnej krajiny. Knihy otvárajú nielen oči, ale aj srdce.
Aký je trend vo vydávaní detských kníh na Taiwane? Prevažujú „picture books“ alebo skôr klasické rozprávkové knihy s ilustráciami?
Musím povedať, že na Taiwane sú tzv. picture books veľmi obľúbené. Keď som prvýkrát prišla na poschodie detských kníh v najväčšom kníhkupectve Eslite v Tchaj-pej, žasla som. Je to kráľovstvo detských kníh. Skoro tretinu z nich tvoria taiwanskí autori a ilustrátori. Z preložených kníh je asi polovica z anglicky hovoriacich krajín, ďalej väčšinou z Francúzska a Talianska. Druhú polovicu tvoria knižky najmä z Japonska a Južnej Kórey.
Podľa akého kľúča ste vyberali tituly, ktoré ste ponúkali taiwanským vydavateľom?
Najskôr som si prečítala zopár detských kníh zo Slovenska ako čitateľka. Niektoré ma hlboko zaujali alebo dojali, a o ten zážitok som sa chcela podeliť s ľuďmi, ktorí hovoria mojím materinským jazykom. Zatiaľ vyšlo na Taiwane sedem detských kníh zo Slovenska, ale v skutočnosti som ich preložila a do vydavateľstiev poslala viac. Robila som to z túžby taiwanským vydavateľom dokázať, že na Slovensku vychádzajú fantastické detské knihy a zaslúžia si viac pozornosti.
Je na Taiwane dostatok detí, ktoré čítajú knihy, alebo je skôr trendom, že deti uprednostňujú hru na mobile či počítači?
Taiwan je veľmi vyspelé a moderné spoločenstvo a je bežné, že deti sa rady hrajú na mobile alebo ipade. To sa však s čítaním kníh nevylučuje a pedagógovia i rodičia považujú čítanie za veľmi dôležité. Učitelia deti povzbudzujú, aby si pravidelne požičiavali knihy z knižnice a po ich prečítaní zapísali svoje dojmy do čitateľského denníka. Každá škola pravidelne pozýva obľúbených spisovateľov, aby sa s deťmi rozprávali o príbehoch, ktoré čítali.
Sú podľa vás príbehy slovenských detských kníh prenosné na Taiwan?
Veľké ÁNO. Napríklad kniha o Medvedici Ingrid. Na Taiwane žijú v horách čierne medvede. Po prečítaní tohto príbehu deti začali rozmýšľať, ako by sa mali správať k veľkým zvieratám v prírode. Krst bol v Zoo v Tchaj-pej. Predstavte si, tancovala som dokonca s dcérkou a s ostatnými mamičkami a deťmi na pesničku Medveďku, daj labku.
Slovensko a Taiwan majú veľa spoločného z hľadiska geografie. Hlavné mestá sa nachádzajú na jednom konci krajiny a druhé najväčšie mestá na druhom konci. V strede oboch krajín sú vysoké hory. Akurát Slovensko má päť susedov a Taiwan má okolo seba iba more. Čitatelia mi hovorili, že po pandémii okamžite cestovať do strednej Európy.
Ktorý z titulov považujete za váš najväčší úspech?
Vážim si rovnako všetky knihy, ktoré som preložila. Najväčšou výzvou bol však preklad knihy Med z ľadových kvetov. Celá publikácia má desať kapitol a každá sa začína básničkou. Kniha ma však tak fascinovala, že som počas veľkonočných sviatkov dokončila celý preklad.
Kniha Dievčatko z veže vyšla tesne po Vianociach. Napiekla som medovníky a na krste sme ich rozdávali. Autorka Jana Bodnárová nakrútila krátke video a taiwanskí čitatelia ňou boli očarení. Veľký úspech mala aj kniha Ema a ružová veľryba. Nie je opica ako opica a Med z ľadových kvetov vyšli v rovnakom vydavateľstve a na ich krsty prišli stovky čitateľov a významných taiwanských autorov detskej literatúry.
Na Taiwane ročne vyjde približne 37-tisíc knižných titulov, z toho približne 4-tisíc kníh pre deti. Nezaniknú slovenské detské knihy v množstve iných detských publikácií?
Presne ako hovoríte, každý rok sa na trhu objavia tisícky noviniek. Každá kniha preto čelí veľkému riziku, že v mori iných sa stratí. Stále však verím, že dobré knihy majú dlhý život.
Taiwanskí vydavatelia sú po prvom pokuse už úplne otvorení vydávať knihy zo Slovenska. Vraveli mi, že by chceli vydať aj publikácie autoriek. Napríklad SCCA odkúpilo licenciu na prvé dva diely Mimi a Lízy. Slovenské detské knihy mali šťastie na veľmi kvalitné vydavateľstvá na Taiwane. Niektoré majú pobočky v Hongkongku, Macau, Singapure aj v pevninskej Číne, vďaka čomu sa dostali do ďalších regiónov. Majú aj partnerstvá s niekoľkými štátnymi školami, takže v nich slovenské knihy propagujú.
Aké sú Vaše plány do budúcnosti? Pripravujete preklady ďalších kníh?
Popri práci stále prekladám. Teraz dokončujem druhý diel knižnej série Mimi a Líza. Dokončila som aj text obrázkovej knihy o slovenskom trhovisku, ktorú by mal ilustrovať slovenský ilustrátor.. Čítam veľa detských kníh, niektoré z nich by som chcela odporučiť slovenským vydavateľstvám. Kiež by slovenské deti mohli čítať viac krásnych kníh z Taiwanu.
Uvažujete aj nad tým, že by ste na Taiwan priniesli preklad knihy pre dospelých?
Na Slovensku sú výborní sinológovia. Ja zatiaľ ambíciu prekladať knihu pre dospelých nemám. Mám niekoľko obľúbených spisovateľov a pevne verím, že ich knihy by zaznamenali na Taiwane úspech. Ide len o kvalitu prekladu. Raz som čítala v čínštine básne Milana Rúfusa, ale mala som problém tomu porozumieť. Preklad je veľké umenie, prekladateľ musí byť s autorom jedno telo a jedna duša. Ak prekladateľ k dielu nič špeciálne necíti, prekladať by ho nemal, aby ho nepokazil.
Chen Liang Podstavek. Foto: archív Ch. L. P.
