1001 symbolov - Obraz mnohorakosti

Z angl. preložila Miriam Ghaniová

Symboly sú jedným z príznakov kultúrnosti nášho sveta. Vznikali a vyvíjali sa tak, ako sa rodilo a rástlo spoločenstvo ľudí. Premietali sa do nich túžby i skúsenosti, pocity i myšlienky, tajomstvá i všetkým otvorené pravdy. Symboly sa stali obrazom mnohorakosti populácií, národov a etník, ktorou sa vyznačuje súčasný svet, výrazom inakosti v chápaní ľudských priorít, ale najmä kultúrnym bohatstvom, ktoré si musíme osvojiť, ak chceme, aby náš a budúci svet bol zmysluplnší a bohatší na ľudské obsahy, než bol svet vo všetkých doterajších vývojových štádiách. Ale nielen to, nikto, kto si náš svet chce osvojiť v dynamike jeho dejín a prítomnosti, kto chce pochopiť jeho plasticitu, musí sa k nemu približovať cez umenie, folklór, náboženstvo či literatúru. Bez poznania kultúrnej symboliky by však takéto približovanie bolo často len búchaním na dvere bez kľúča a zmyslu, nehovoriac o prekladaní a sprostredkovaní diel z iných kultúr.

Neveľká a už na prvý pohľad tajomne vyzerajúca kniha 1001 symbolov je obrazovým tezaurom symbolov všetkých čias a všetkých kultúr. Symbolické číslo 1001 vyjadruje skôr korešpondencie s famóznymi orientálnymi príbehmi (ako vieme, v tomto prípade znamenalo nekonečnosť, neukončenosť), takže tento počet symbolov zaradených do knihy zďaleka neznamená, že ide o vyčerpávajúci register všetkých symbolov. Vzhľadom na historickú premenlivosť symboliky i na jej vzťah ku konkrétnym spoločenstvám by také voľačo ani nebolo možné. Takže 1001 takmer encyklopedických hesiel vystihujúcich komparatistiku v priestore i evolúciu v čase, je pre našinca túžiaceho sa nasýtiť odkazom veľkých čias a transformovaných kultúr aj tak dosť veľkým sústom. Treba pripomenúť, že v slovenčine dnes existuje niekoľko slovníkových diel týkajúcich sa symbolov (napr. Biedermann, Puškárová), ktorých systematika je odvodená skôr od slovnej podoby symbolu ako od jej tvarovej, piktogramatickej podoby. Tresidderov tezaurus je pokusom spojiť slovné vyjadrenie symbolu s jeho grafickou podobou v celej plasticite a farebnosti. Pre odborníka, ktorý vie, akú úlohu zohrávala v starších kultúrach farebnosť a kombinatorika farieb s tvarmi, je tento prístup obligatórny, pre laika znamená ponuku nesmiernej príťažlivosti zračiacej sa v celkovej vizuálno-tvarovej štruktúre jednotlivých symbolov.

Jack Tresidder rozčlenil svoju knihu na päť sekcií (Šťastie a nešťastie, Ľudské vlastnosti a moc, Cnosti a neresti, City a inštinkty, Stavy a podmienky, Duchovný život), ktoré rozdelil na podrobnejšie podskupiny. Do nich umiestnil charakteristiky jednotlivých symbolov s ich najtypickejšou obrazovou podobou.

Azda najcennejšia na týchto charakteristikách popri presnosti, jasnosti a výstižnosti je interkultúrna a časová komparatistika, ktorá porovnáva napríklad symbol hada v Indii, starom Egypte či Oriente, alebo známu svastiku (hákový kríž) v antických kultúrach a nacistickom Nemecku. Čitateľovi poskytne presnú, výstižnú a pritom stručnú i otvorenú informáciu o konkrétnej aplikácii symbolických prvkov. Týmto vlastne bráni čitateľa pred bulvárnou ducharčinou, do ktorej často skĺzavajú autori, ktorí nemajú na mysli duchovné povznesenie, ale predovšetkým komerčný benefit. Orientáciu v knihe uľahčuje aj premyslený odkazový aparát vrátane podrobného registra.