Čitateľ(ka) možno očakáva, že si za svoje peniaze pri popoludňajšej káve alebo v podvečernej električke prečíta ďalšiu variáciu na lásku k jazykom, na nadšenie pre inojazyčnú literatúru či viac-menej zasvätený úvod do diela nám neznámeho autora. Tento žáner máme, vy i ja, už za sebou, a tak to raz skúsme s prekladateľskou, možno nie všeobecnou a bežnou, úprimnosťou.
Vydavateľstvo XYZ mi ponúklo preložiť trilógiu Minny Lindgrenovej vlani v lete. Fínske trilógie sa neponúkajú každý deň, a tak som prikývol. Hádam netreba zdôrazňovať, že hlavným motívom na preklad beletrie neboli peniaze – tie si treba zarobiť inde. Literárny preklad však je posledným prekladateľským odvetvím, ktoré sa nemení na povolanie operátora prekladateľských technológií a zachováva si aureolu i patinu intelektuálnej práce. Takže som si povedal, sem s babkami.
Fínčina nemá gramatický rod
Čítanie diela i preklad jeho prvej časti Babičky: Smrť vo večernom háji sa začali v tej istej chvíli. Isteže, viem, čo je oboznámenie sa s dielom, vytvorenie prekladateľskej stratégie… a ďalšie tie pekné veci známe zo štúdia, workshopov a seminárov. Trojmesačný termín odovzdania je diktátom trhu, a ten sa do translatológie prepracúva iba veľmi postupne. A tak som si pri prekladaní prvej časti po nociach čítal ďalšie dve, aby som mal pocit, že viem, ako na to. Pravda, dá sa vychádzať z fínčinárskych prekladateľských skúseností: nejestvuje fínsko-slovenský slovník, čaká ma riešenie bezekvivalentnej lexiky, pri niektorých postavách si treba tipnúť pohlavie, lebo z textu nevyplynie a fínčina nemá gramatický rod. Dej sa odohráva v Helsinkách, pričom slovník helsinského mestského slangu je rovnako obsiahly ako Krátky slovník slovenského jazyka, ktorému poriadny slangový slovník chýba…
Písať začala po smrti otca
Spisovateľku Minnu Lindgrenovú som nepoznal, no čoskoro som zistil, že som ju ani poznať nemohol. Nielen preto, že pomaly každý desiaty Fín je publikujúci spisovateľ. Trilógia je vlastne prvý literárny počin cenami ovenčenej a skúsenej redaktorky. Na otázku, prečo sa na to dala, mi odpovedala Wikipédia: príbeh umierania jej otca bol taký silný zážitok, že to muselo von. Pripomenul som si epizódu z tlmočenia pred zopár rokmi na príslušnom fínskom ministerstve, keď vysoko postavený úradník otvoril prezentáciu slovami: „Máme najhorší verejný zdravotný systém v Európe“. A tým je vlastne naznačený hlavný „detektívny“ príbeh trilógie, zložitejšiu kriminálnu zápletku čitateľ(ka) v texte nenájde. Ibaže by mal(a) 60+ alebo ochotu vcítiť sa do myslenia ľudí narodených v dvadsiatych rokoch 20. storočia a vyrovnávajúcich sa s reáliami súčasného efektívneho, elektronického a energického spôsobu žitia. To si potom môže od samého prikyvovania alebo krútenia hlavou ošúchať platničku medzi atlasom a čapovcom.
Doplatil na to slovník
Jeden prvok stratégie som mal hotový hneď: ak to bude len trocha možné a účelné, preložím miestne názvy. To som ešte netušil, že budem musieť preložiť aj niektoré vlastné mená osôb – autorka s ich významami v texte ďalej pracuje. Nemôžem sa však riadiť slovenským Zvonodrozdovom, lebo text je plný, kdeže plný, doslova preplnený menami historických postáv i postáv zo súčasného Fínska. K tomu citácie z fínskej, u nás nepreloženej, literatúry a ako oddych celé pasáže z Biblie a diel európskej hudby – Lindgrenová je vzdelaním muzikologička. Keby len citáty, Anna-Liisa, učiteľka materinského jazyka, má záľubu vo vysvetľovaní špecifík fínskej gramatiky, zväčša pádov, o ktorých učiteľka slovenčiny ani nechyrovala, a navyše opravuje nesprávne použité tvary v reči iných postáv. Tie, aby reč nestála, občas použijú švédčinu. Fínčina je nesmierne bohatá na slovné kmene, a teda aj na kmene slovies. Autorka používa zásadne tie, na ktoré bežný slovník fínčiny odkazuje do používanejšej vrstvy jazyka. Doplatil na to môj synonymický slovník slovenčiny – vypadol z väzby. Ani to mu však neumožnilo držať krok.
Na rad prišiel aj facebook
Titulné starenky majú záľubu v kartách a počítaní písmen v neskutočne dlhých zložených slovách, ktoré symbolizujú jednu z moderností, teda nezrozumiteľnosti, súčasnej spoločnosti. Keď som narazil na skutočnosť, že hrajú solitér vo dvojici proti sebe, po prvý raz v živote (o dva mesiace idem do dôchodku) som sa obrátil o radu na autora. Máš facebook, tak ho využi, povedal som si. Odpoveď, že pri jej preklade už viac prekladateľov „uviazlo v kaši“, ma povzbudila k sľubu, že už to nikdy viac neurobím.
Až si raz trilógiu po sebe o nejaký rok prečítam, iste nájdem pasáže, ktoré budem chcieť preložiť ináč. Pri dnešnom prekladateľskom šprinte na dlhú trať sa musím spoľahnúť na prvú, neplatiacu a neplatenú čitateľku v osobe mojej manželky, musím veriť tímu, do ktorého okrem mňa patrí korektorka a redaktorka (lebo preklad je tímová práca), občas sa musím spoľahnúť na ochotné kolegyne a kolegov, s ktorými v prvej skutočnej prekladateľskej generácii prenikáme do rozľahlých lesov, močiarov a jazier fínskeho jazyka ako slovenskí priekopníci vyzbrojení príslušným vzdelaním. Napriek občasnému zúfalstvu nad „neriešiteľnými“ nejasnosťami (aj také sa vyskytnú), chcem dúfať, že slovenský čitateľ si všetky tri knižky obľúbi. Tie babičky si to zaslúžia.
Andrej Rády
