Akú hodnotu má písanie?

Normálni ľudia jej zaručili štatút uznávanej autorky, pričom samotný román sa ocitol medzi desiatkou nominantov na prestížnu literárnu cenu Booker Prize. Tematicky Rooney najlepšie vystihuje generáciu mileniálov (keďže sama do nej patrí) a spracúva témy, ktoré sú im najbližšie. Výnimkou nie je ani posledný román Krásny svet, kdeže si: „Čokoľvek dokážem, akúkoľvek nepodstatnú štipku talentu mám, ľudia skrátka čakajú, že ju predám – myslím doslova, predám za peniaze, až kým mi ostane len kopa peňazí a žiaden talent.“

Súčasná írska literatúra

Súčasná írska literatúra sa v anglofónnom svete teší čoraz väčšej obľube. Množstvo mladých autorov a debutantov sa nebojí spracúvať pálčivé témy a Rooney nie je výnimkou. Pre jej romány je charakteristický spôsob ich písania. Ako absolventka štúdia literatúry zužitkováva v tvorbe všetky nadobudnuté poznatky. Niet preto pochýb, že fascinácia írskou modernou sa pretavila aj do jej písania. Mnohé z princípov a naratívnych techník, využitých v románe Krásny svet, kdeže si, už kedysi uplatňoval najväčší írsky autor moderny James Joyce. Práve pre neho bola príznačná hra s formou a obsahom, ktorá zahŕňala aj absenciu úvodzoviek. Čitatelia sa môžu cítiť zmätene, kým si privyknú na spôsob, akým odlíšiť pásmo rozprávača od pásma postáv. Rukopis autorky preto môže pripomínať jednoliaty celok, ktorý nemusí dávať zmysel, no čitateľ sa takýmto spôsobom angažuje do textu v oveľa väčšej miere.

Spoločenská trieda ako determinant

Krásny svet, kdeže si sa zaoberá, rovnako ako predošlé dva romány, životmi obyčajných ľudí: spisovateľkou Alice, ktorá sa po mentálnom zrútení presunie na írsky vidiek, pričom si s bývalou spolužiačkou Eileen vymieňa e-mailové správy, hraničiace s filozofickými traktátmi. Rooney ani mužské charaktery neprofiluje jednoliato: postava Felixa je akýmsi symbolom robotníckej triedy, ktorá sa snaží pochopiť vnútorný svet Alice, zatiaľ čo hlboko veriaci Simon rozumie konceptom vzťahu a lásky inak než Eileen. Vo väčšine prípadov však ide o mileniálov, ktorí si hľadajú svoje miesto vo svete. Rooney sa aj v tomto prípade drží akéhosi vzorca a trieda je pre ňu dôležitým determinantom na tvarovanie postáv. Vzhľadom k tomu, že postavy pochádzajú z rôznych spoločenských tried, pri ich strete dochádza ku kolízii formou nepochopenia.

Autorka sa preto zameriava najmä na to, ako postavy (ne)dokážu komunikovať. Absencia komunikácie je v tomto prípade podmienená najmä dobou – mileniáli ako generácia vyrastali so zrodom sociálnych sietí, tie sú však skôr prostriedkom rozširovania spoločenskej bariéry než jej sceľovania: „Kvalita nášho života klesá a spolu s ňou klesá aj kvalita estetických vnemov, ktoré sú nám k dispozícii. Súčasný román je (na pár výnimiek) irelevantný; mainstreamová kinematografia je rodinne orientované porno zrodené z nočných môr, financované automobilovými spoločnosťami a americkým ministerstvom obrany; a vizuálne umenie je primárne komoditný trh pre oligarchov. Za týchto okolností je ťažké nemať pocit, že moderný život nedosahuje úroveň starých spôsobov prežívania, ktoré začali reprezentovať niečo oveľa zásadnejšie, viac spojené s esenciou ľudského života.“

Globálne problémy a podstata autorstva

Krásny svet, kdeže si sa od predošlých dvoch románov líši najmä v tom, že je v ňom autorka väčšmi spoločensky angažovaná. Prostredníctvom e-mailov, ktoré si Alice a Eileen vymieňajú, čitateľa konfrontuje s pálčivými problémami, akými sú kolaps civilizácie, strata morálnych hodnôt či globálne otepľovanie. Okrem toho tu porovnáva vzťahy medzi marxizmom a kapitalizmom asleduje ich pokus o symbiózu. Oveľa zaujímavejším konceptom je však otázka autorstva v postave spisovateľky Alice, ktorá sa zamýšľa nad hodnotou umenia či podstatou písania. Talent vníma ako katalyzátor pre podnietenie ekonomickej činnosti, z ktorej vzniká výsledný produkt vo forme knihy.

Akú hodnotu má písanie, keď na jeho samotnom konci je román, ktorý sa stáva komoditou na predaj? Rooney sa zamýšľa aj nad relevantnosťou románu ako žánru v dnešnej spoločnosti. Kapitoly obsahujúce e-maily sa môžu čitateľom zdať na prvý pohľad ako intelektuálna póza, no práve nimi sa Rooney postupne presúva do vôd spoločenského a filozofického románu: „Keď som bola mladšia, myslela som si, že chcem cestovať po svete, viesť veľkolepý život, nechať sa obdivovať za svoje dielo, vydať sa za veľkého intelektuála, odmietnuť všetko,  k čomu som bola vychovaná, odrezať sa od úzkoprsého sveta. Teraz sa za to všetko veľmi hanbím, ale bola som osamelá a nešťastná a nechápala som, že tieto pocity sú veľmi bežné, a na mojej osamelosti, mojom nešťastí, nebolo nič jedinečné.“