Vyhľadávanie
Bjørnson na Medzinárodnom festivale Jána Smreka
Bjørnstjerne Bjørnson
Arne, básne a polemiky
Bratislava, MilaniuM 2007
Preklad Katarína Motyková
Počas októbrového Medzinárodného literárneho festivalu Jána Smreka slávnostne predstavili nový výber z diela Bjørnstjerne Bjørnsona. Práve naňho a Henrika Ibsena by si pravdepodobne spomenula väčšina Slovákov, keby mali menovať známych nórskych spisovateľov. Odpoveď na otázku, prečo je to tak, prináša aj tento výber. Ako skvelého prozaika nám Bjørnsona predstavuje novela Arne zo zbierky Sedliacke poviedky, ktoré sú nadčasovým svedectvom o nórskej sedliackej kultúre a Bjørnsonovej láske k svojmu ľudu, krajine a jazyku. Obraz mĺkvych a uzatvorených nórskych sedliakov spätých s divokou nórskou prírodou Bjørnson vykresľuje na živote sedliackeho chlapca – Arneho. Žije na odľahlom gazdovstve so svojou matkou, usilovnou a pobožnou ženou, ktorá však v mladosti neodolá obletovanému dedinskému huslistovi Nilsovi. Arne tak vyrastá bez otca, vychovávaný len svojou babičkou a mamou. Až keď sa Nils pri roztržke so sokom zraní, stáva sa manželom a Arnemu otcom. Matka dlhé roky znáša jeho surovosť, aj keď má Nils občas svetlé chvíle, Arne doma trpí. Čoraz viac uteká od ľudí do svojho sveta piesní a básnenia. Práve cez Arneho básne a jeho reakcie nazeráme hlbšie do jeho citlivého srdca plného citov, ktoré však slovami pred ľuďmi nevie vyjadriť a aj preto sa najlepšie cíti v prírode, kde je sám, len so svojimi snami. No zatiaľ čo v mnohých iných dielach sa takýto rozpor medzi ťažkou realitou a vysnívaným šťastím končieva tragicky, ukazuje nám Bjørnson silu odpustenia stavať mosty medzi znepriatelenými rodinami a schopnosť lásky vrátiť ľudí do spoločenstva. Arne nájde slová piesne, ktorá ho prenasledovala, a tak aj potrebné sebavyjadrenie. Tak ako v mnohých iných dielach, aj tu sa ozýva autorova viera v prevahu dobra nad zlom a schopnosť nápravy človeka na pozadí kresťanských hodnôt. Bjørnson však nebol len prozaik a dramatik, ale aj originálny básnik. Vo výbere preto objavíme aj jedenásť jeho básní, a to s tou najrozličnejšou tematikou. Mnohé sa dotýkajú posledných vecí človeka, iné sú naopak oslavou prírodných krás či vlasti. Báseň Milujeme túto zem bola dokonca zhudobnená a je nórskou národnou hymnou. Bohatosť Bjørnsonovej tvorby a myšlienok by bola dostatočným zdôvodnením celosvetového uznania, ktorého sa mu dostalo už počas života. Jeho osobnosť však mala ešte ďalší rozmer. Bjørnsonovo ľudomilstvo a vlastenectvo sa odrazilo aj v jeho politicko-spoločenských aktivitách bojovníka za pokojné spolunažívanie európskych národov a ľudské práva. Niet divu, že ako Nór, a teda príslušník malého národa, ktorý bol stáročia pod nadvládou mocnejších, mu bola veľmi blízka aj problematika národného útlaku. A tak sa stal spojencom mnohých utláčaných, ich hlasom v Európe, ktorý volal po mieri. Keď sa roku 1907 v podobe Apponyiho zákonov vystupňovala maďarizácia na Slovensku, pridal sa tento hlas na stranu Slovákov a vo svojich polemikách a príspevkoch proti nej ostro vystúpil. Nemlčal, ani keď sa pred sto rokmi v Černovej ozývala streľba. Bjørnsonove polemiky však nie sú jediné texty v zbierke, ktoré dokumentujú prepojenosť Nórov a Slovákov. Sú doplnené aj o spätné prejavy vďačnosti Slovákov, ako je napr. báseň Milana Rúfusa Pán Björnson. Veľmi vhodným záverom tohto prierezu Bjørnsonovej tvorby je článok pražského nordistu Martina Humpála o Bjørnsonovom živote a diele, ktoré mladá nordistka Katarína Motyková svojim sviežim prekladom priblížila aj slovenskému čitateľovi.
Zuzana Zeleňáková
