Vyhľadávanie
Francine Riversová
Áron
Trnava, Dobrá kniha 2008
Preklad Mária Lalíková
Po cykle piatich noviel Výnimočné biblické ženy (Tamara, Rachab, Rút, Betsabe, Mária) prináša Dobrá kniha aj novely tejto autorky Výnimoční biblickí muži. Po knihe o Áronovi môžeme očakávať príbehy Kaleba, Jonatána, Amosa a Sílasa. Pôsobeniu týchto mužov sa v Biblii nevenuje zvláštna pozornosť, ale práve to umožňuje rozvinutie ich osudov literárnou cestou, samozrejme vychádzajúc z biblického textu. Takto inšpirované knihy vyvolávajú viaceré očakávania, napríklad vystihnutie duchovnej stránky príbehu či postihnutie jeho hĺbky umeleckými prostriedkami. Škoda, že autorka ženských románov na niektoré z nich v tomto diele akosi rezignovala. Francine Riversová podáva príbeh Árona ako „prolegomenu k Biblii“. Mierne psychologizovaný príbeh Mojžišovho staršieho brata sa začína krátkou retrospektívou detstva a mladosti, pokračuje chronologicky stretnutím bratov na púšti, spoločným bojom za vyvolený národ pred faraónom, pred Bohom i pred samým vyvoleným národom. Riversovej Áron sa číta tak, ako sa pozerá biblický veľkofilm – najskôr všade kobylky, potom piesok, medzitým zopár dobre či zle „utrafených“ rekvizít. Pri písaní tohto scenára sa však rozhodne nikto nespotil a veriaci si môžu priblížiť neľahké životy praotcov bez vyvolávania zbytočných otázok, nieto ešte pochybností, bez možnosti hľadania analógií so súčasnosťou. Najviac však tejto (tele)novele chýba dych novosti, chýba jej náčrt veľkoleposti celku, do ktorej príbeh patrí, chýba jej vôňa orientu. Psychologizácia postáv nie je najhoršia, ale neubránite sa pocitu, že to písal pologramotný muž... Chýba jej totiž „šťava ženského pohľadu“, lebo najmä ženské postavy, na ktoré Biblia popri mužských hrdinoch zabúda, sú veľmi sploštené, aj tu sú vykreslené len veľmi okrajovo a opatrne. Je to škoda, lebo takýto (ženský) prístup sa dá naplno rozvinúť práve v príbehoch, ktorých vyvrcholenie žiaden prekvapivý záver neprinesie. Načo ich však opakovať stýkrát rovnako... Nejako mi po prečítaní tohto Árona prišlo až ľúto, že napriek zjavnej plochosti podania príbehu „spisovatelia“ takéto diela veľmi dobre predávajú. (A vydavateľstvá zle kúpia, ale väčšinou tiež dobre predajú.) Veľkolepo napísané veľké biblické príbehy sú asi tiež už navždy mŕtve, česť ich pamiatke!
Miroslava K. Valová
