Marenčin PT 2015
Intelektuáli sú v civilizovanom svete prijímaní
ako dôležitý pilier moderného štátu. Na Sloven-
sku sa však z tohto pojmu stal dehonestujúci
výraz. Hovorí sa o nich, že sú to kaviarenskí
povaľači, dekadentní ľavičiari a darmožráči.
Kým obyčajní ľudia krútia skrutkami, prebe-
rajú a predávajú tovar a v ich domovoch sa
odráža modrasté svetlo nekončiacich sa tele-
víznych seriálov, vzdelanci iba čítajú knižky
a rozmýšľajú nad nesmrteľnosťou Platónových
téz. Takíto pochybovači si však neuvedomujú,
že za každou zdravou spoločnosťou stojí pre-
mýšľajúca elita, ktorá sa nesmie báť ísť s kožou
na trh. A presne tak to robí aj salónny teológ
(ako si sám zvykne hovoriť) Michal Havran,
ktorý prináša vo svojej knihe Besnota výber
esejí a textov publikovaných v denníku SME.
Rozdelil ich do troch okruhov: Salónna teo
lógia, Besnota v kresťanskom štáte a Z bratislav
skej kaviarne. V briskných, výbušných a iro-
nizujúcich pamfletoch Havran nikoho nešetrí.
A už vôbec nie vlastné rady, keď do evanjelickej
cirkvi, ktorej je súčasťou, poriadne búši. Nie
cirkev, ale jej súčasné konanie je tou rozbuš-
kou, ktorá Havrana hnevá: „Má problémy a tie
súvisia so slabučkou intelektuálnou produkciou.
Jej predstavitelia veľmi podceňujú fakt, že dnešná
doba je zameraná na intelektuálne podnety. Stále
fungujú na predstave, že ľuďom stačí dávať texty
alebo názory na úrovni katechizmu.“ Na druhej
strane práve v osobnosti pápeža Františka
nachádza inštitúciu s ľudskou tvárou, ktorá
sa neschováva za biskupskú dalmatiku a svoju
autoritu. Havran sa púšťa do tém, ku ktorým
sa oficiálna moc zmysluplnými argumentmi
vyjadrovať nechce – možno ešte tak krčmár-
skou rétorikou. Preferencie sú totiž dôležitej-
šie než celospoločenský dialóg. V tomto vidí
Havran slovenskú malosť, z ktorej potom
pramení začarovaný kruh. Politika je defini-
tívne považovaná za to najväčšie zlo na svete,
pričom by mala práve ona reagovať na krízu
ľudskosti. Havran hovorí o kultivovanosti, in-
telektuálnom napredovaní a zodpovednosti
voči vlastnej krajine, v ktorých sme podľa neho
absolútne zlyhali…
Havran je brilantným štylistom a jeho texty
balansujú na hrane teológie, filozofie, polito-
lógie a sociológie. Necítiť v nich zatrpknutosť,
ktorú mu chcú mnohí prisúdiť, ale ako to on
nazýva – generačný hnev. Oprávnený hnev
človeka strednej generácie, ktorého krajina
už mala byť dávno niekde inde. Kdeže sa teda
podela tá inteligencia, taká prítomná v ča-
soch Kukučína a štúrovcov? Naozaj sa stali
nositeľmi alternatívnych názorov neonacisti
a podivuhodní agitátori vyrábajúci „pravdu“
ako z lacných sci-fi brakov? Zostáva nám iba
dúfať, že na Slovensku je inteligencia ešte stále
prítomná a že aj slová Michala Havrana nás po-
vzbudia k väčšej aktivite. Dovtedy bude u nás
stále konflikt medzi tými, čo vedia, ako žiť,
a tými, čo naozaj žijú.
