Vyhľadávanie
Bratislava, Ikar 2010
Preklad Patrick Frank
James Ellroy (62), rodák z amerického Los Angeles, má prezývku „démon americkej detektívnej fikcie“. Jeho takmer desiatka románov, noviel a esejí je za oceánom i v Európe vyhľadávanou literárnou delikatesou. Pravda, nie každý čitateľ príde na chuť jeho štýlu. Je totiž osobitý, dynamický a nedovolí, aby ste ho „iba“ čítali. Núti čitateľa spolupracovať, domýšľať, prežívať v skratke a chápať letmo naznačené súvislosti. Namiesto zdĺhavého opisu pocitov, nálad a situácií používa jednoslovné vety a pomlčky. Takmer sa žiada povedať, že je to literárny štýl, opisný a bohatý ako cestovný poriadok. Naj struč nejšie, ako sa dá, opisuje Ellroy úseky života jednotlivých hrdinov i antihrdinov tejto knihy. Nevyhýba sa vulgarizmom, nadávkam a zločineckému slangu. Postavy sú hutné, veľmi ľudské – aj v tom, aké sú podkupné, slabé, zbabelé, zákerné a pomstivé. Skrátka, Amerika ako vyšitá – ak ste, pravda, odchovancom minulého režimu. Lebo dnes už máme takú – a možno aj lepšiu – Ameriku aj u nás.
Dej románu Biely džez (aké príhodné pomenovanie! Je v ňom paradox, protirečenie, urážka i nepochopiteľnosť), tak ako štýl Jamesa Ellroya, nemožno opísať jednou – dvoma vetami. Je to veľmi čudná a s problémami do seba zapadajúca skladačka s viacerými škrípavými súkolesiami v pozadí. Začína sa roku 1958 v Los Angeles, ktoré stojí na začiatku novej éry. Prím v nej budú hrať zisky, mafia, zločin, herečky, incest, rituálne vraždy, klebety a skorumpovaná polícia. A drogy. Vezie sa v nich každý. Tajomná rodina Kafesjianovcov, Rita Hayworthová, Lana Turnerová, hviezdna špička a paralelne s ňou spodina, otec znásilňujúci dcéru, milionár mučiaci štvorročné dievčatká. To je len zlomok z udalostí, čo sa mihnú dejom nabitým zvratmi (aj zvratkami). A kdesi vo výškach ako keby sme stále počuli znieť džezový saxofón. Hrá poručík Dave Klein skutočne na saxofóne, alebo je to len krycí manéver na označenie čohosi nekalého, čo spomína v šifrovaných a pred rodinou utajovaných listoch jeho matka? Je džez v Los Angeles päťdesiatych rokov iba hudobným pozadím, alebo je jeho zdanlivo zmätená rytmika synonymom pre náhle výbuchy v morálke, financiách, podnikateľstve, obchode a kriminalistike? Čo je skutočné a čo len vidina pod vplyvom opiátov? Možno hrať biely džez, ak bieli muži nerobia poriadne nič, čo vymysleli? Alebo tým autor naznačuje, že všetko, čo sa tvári ako biele, je v skutočnosti temné, tmavé, nekalé a skazené?
Ellroy je vraj typický americký autor. No v jeho diele typické americké literárne neresti nenájdeme. Chýba aj americký happy end.
