Recenzia
Ľuba Kukučková-Nitrová
24.12.2010

Bikini - Janusz L. Wiśniewski - Verná svojmu poslaniu

Verná svojmu poslaniu

Ľudstvo je nepoučiteľné, skúsenosť neprenosná a hlúposť nezničiteľná. Keby tieto tri premisy neplatili, všetko by bolo oveľa jednoduchšie, život by bol krásny a nič by nehrozilo ani nám, ani našej planéte. Lenže je to už raz tak...Janusz Leon Wiśniewski, poľský odborník na fyziku, chémiu a informatiku a zároveň vynikajúci spisovateľ, nás v románe Bikini šokujúco uvádza takpovediac in medias res, doprostred zničených Drážďan. Ľudia, ktorí prežili bombardovanie, sa boja vyliezť zo svojich podzemných dier, pretože ak ich nezasiahne rúcajúci sa dom či doteraz nevybuchnutý granát, môžu ich chytiť hliadkujúci nemeckí vojaci. Uprostred vojnového besnenia sa pred nami odvíja príbeh nadanej mladej fotogra y, zo zverstiev a zabíjania pološialenej Anny Marty Bleibtreu a akoby z druhej strany čiary, ktorá rozdeľuje Európu v ohni od relatívne pokojnej Ameriky, príbeh priemerného fotografa a vojnového reportéra Stanleyho Bredforda. Ich životná púť sa pretína až v polovici knihy, čo však neznamená, že by vás dej nevtiahol už na prvých stránkach diela. To nie je jeden z mnohých literárnych opisov vojny, ničím nový, ničím iný ako ostatné kroniky vraždenia. To je empatia až na najhlbšie dno duše tých, ktorí na vlastné oči vidia mŕtvoly s rozpáraným bruchom, modliaceho sa vojaka s kýpťom namiesto ruky, vlastnú matku umierajúcu pod spadnutým pilierom kostola. A za tieto ukrutnosti niet koho nenávidieť, pretože strašné historické bombardovanie Drážďan majú na svedomí spojenci! Prečo vlastne, keď porážka hitlerovských vojsk je viac ako jasná? Prečo dokonalí britskí strelci nedokážu bombami zasiahnuť strategicky dôležitú železničnú trať, továreň, most na rieke, ale brilantne zasahujú školy, obytné štvrte, ulice plné ľudí? Mal to byť trest celému nemeckému národu? Aj tým jeho príslušníkom, ktorí s mocenskou vojnou nesúhlasili, nikdy sa do nej nezapojili, nekolaborovali, nezrádzali svojich blížnych a len náhodou neskončili pred hlavňami pušiek alebo vo vápennej jame?Anna Marta Bleibtreu dostane vo svojom zbabranom živote ešte jednu šancu. Jej fotografi e uchvátia Američana Bedforda až tak, že sa rozhodne vziať ju so sebou do New Yorku ako skutočnú vojnovú dokumentaristku. Anna si naivne myslí, že za oceánom zabudne na smrť otca, matky, zmiznutie priateľa, ktorého sa ani nespýtala na meno, utrpenie malých detí a bezmocnosť dospelých. Amerika, krajina neobmedzených možností, ju privíta so zdanlivo otvoreným náručím, no čoskoro zistí, že mimo redakcie Times, kde ju všetci považujú za krásnu a talentovanú, je život celkom iný. A neskutočne podobný Európe. Tam degradujú Židov, tu černochov. Tam vládne mocichtivosť i za cenu vraždenia, tu takisto. A ľudia sa nepoučili zo strašných dejín, zo zničených miest, zo zbombardovaných kultúrnych pamiatok, ničia ďalej. Tí istí Američania, ktorí v mene mieru zhadzovali bomby na Drážďany, Hirošimu a Nagasaki, po vojne plánovane a chladnokrvne zničia jeden z kúskov raja na zemi, atol Bikini, odkiaľ predtým nasilu vysťahovali všetkých obyvateľov. Len aby si vyskúšali silu jadrovej zbrane, ktorú by teoreticky v budúcnosti mohli v teoretickej vojne použiť proti teoretickému nepriateľovi. Vraj aby uchránili mier. Atómovou bombou!Annino životné poslanie – poukazovať svojimi fotografi ami na absurdnosť vojny – sa zdá byť zmarené. No nomen omen, Anna svojmu poslaniu zostáva verná, po nemecky „bleibt treu“. Táto postava, vykreslená na základe skutočného príbehu, je symbolom všetkého, čo ešte v ľudstve ostalo dobré, nezlomné a nepodkupné. Škoda, že takýchto ľudí nachádzame väčšinou len v knihách, čo i vynikajúcich.