Vyhľadávanie
Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2010.
Preklad Pavol Lukáč
Rozsahom (660 strán) a žánrovo (trochu s nadsadením ide ságu) je táto kniha výnimočná. Mapuje príbeh Daniela Baciagalupa, dôležitej, aj keď nie ústrednej postavy románu, ktorý sa začína v drevorubačskom tábore Twisted River v štáte New Hampshire. Nejde o klasický začiatok, veď John Irving nie je klasický spisovateľ. Vtiahne čitateľa in medias res a šokuje hneď prvým odsekom knihy. Ani nie pätnásťročný chlapec Angel zmizne pod splavovanými drevenými kmeňmi v rieke, ktorá ho už nikdy nevydá. Táto udalosť, spomenutá len akoby okrajovo, ovplyvní život všetkých, ktorí boli v tej chvíli v tábore, ale aj mnohých ďalších postáv z knihy. Irving je povestný tým, že každému, čo ako nepatrnému človiečikovi, ktorý ho ako spisovateľa zaujal a zjaví sa v jeho diele, venuje rovnakú pozornosť ako hlavnej postave. Pri cizelovaní svojich hrdinov uplatňuje psychologické majstrovstvo a presnosť duševnej perokresby. Daniel a jeho otec Dominic Baciagalupo žijú tvrdý a jednotvárny život, plný tragických nehôd, náhodných úmrtí, nešťastných udalostí, celoživotného úteku a hľadania vlastnej identity. Dominic ju nenájde vôbec, Danny až po mnohých nešťastiach v zrelom veku. Názov rieky v mene románu (Twisted River znamená kľukatá, krútiaca sa rieka) symbolizuje tok nejedného života, tok dejín, tok ľudských myšlienok, tiché zákutia, búrlivé pereje a rovnako búrlivé prepletence jednotlivých osudov. John Irving má za sebou už dvanásť veľkých diel a jeho práca nesie vždy rovnaké črty: strhujúce tempo, tragédie, lásku, krv, slzy a osudné stretnutia. Pripomína trochu Kurta Vonneguta a trochu Williama Styrona, Josepha Hellera i Johna Steinbecka, ale vari najviac pripomína sám seba, lebo Irving rozhodne nie je plagiátorom, tak ako nemožno nazvať plagiátorstvom, keď sa v živote ľudí opakujú rovnaké udalosti. Je veľmi úspešným románopiscom, jeho diela však ponúkajú v podtexte i autorovo obrazové videnie. U nás sa stretli s veľkým ohlasom jeho literárne diela Svet podľa Garpa, Štvrtá ruka a Zásady muštárne. Dve z nich boli sfilmované a scenár k filmu Zásady muštárne získal v roku 2000 Oscara. Všetky jeho brilantné diela vás oslovia spoločnými črtami: pochopením pre ľudské slabosti, sústredeným sledovaním dejovej línie v zdanlivo zamotaných vzťahoch hrdinov a v pozadí potvrdzovaním osudu: áno, takto sa to stalo, lebo inak sa to stať nemohlo a spisovateľ to iba zaznamenal.
