Vyhľadávanie
Nitra, Filozofická fakulta UKF 2010
Prvé slovenské spevníky náboženských piesní, tzv. kancionály pochádzajú z obdobia renesancie, no súčasťou každodennej náboženskej komunikácie sa stali až v baroku: kým potreby evanjelikov od roku 1636 zabezpečovala Cithara Sanctorum Juraja Tranovského, katolíkom slúžil od roku 1655 Cantus Catholici Benedikta Szölösiho. Jeho spevník sa síce ani zďaleka nedočkal toľkých vydaní ako Tranovského kancionál, ale neznamená to, že pre dejiny našej literatúry je menej významný. Potvrdzuje to aj Silvia Lauková, ktorej dve nám známe vydania Szölösiho spevníka (1655, 1700) stačili na to, aby načrtla jeho súradnice v rámci súvekého literárneho kontextu: intertextovú spätosť Szölösiho spevníka s Tranosciom, ale aj jeho väzby na české kancionály, najmä na kancionály Jana Rozenpluta a Jiříka Hlohovského.
Silvia Lauková sa prácou Cantus Catholici v interpretácii pokúsila ukázať, že dejiny slovenskej literatúry sú aj dejinami textov, ktoré nemali primárne estetickú funkciu. Patria sem cirkevné piesne: ich hlavnou funkciou bolo hlasom svojich spevákov osláviť Boha. Tvorcovia piesní sa postupne neuspokojili so saturovaním tejto funkcie a texty prestupovali viacvýznamovými obrazmi, dali si záležať na ich rytme i rýme. Spôsoby, ktorými to robili, dnes vnímame ako esteticky viac či menej hodnotné.
Laukovej práca, prinášajúca fotokópie piesní z Cantus Catholici, ale aj ich čitateľský prepis, sa po úvodnom pokuse priblížiť nám dobové politicko-spoločenské podmienky vzniku Szölösiho kancionála snaží o náčrt kancionálovej tvorby v období baroka. Vzápätí prikročí k rozboru vonkajšej formy oboch vydaní Cantus, aby svoj výskum gradovala interpretačnou analýzou adventných, vianočných, pôstnych a veľkonočných piesní v prvom vydaní. Laukovej čítanie piesní je predovšetkým zážitkové, chýba im sceľujúci záver. Napriek tomu jej výskum by mohol v budúcnosti priniesť ovocie nielen v tejto podobe skrípt, ale v spätosti s nedávnym (2009) výskumom Ľubice Blažencovej zverejneným v dizertačnej práci Parafrázy žalmov spevníka Cantus Catholici (1655) by sa mohol stať predpolím ich spolupráce na podrobnom interpretačno-poetologickom výskume kancionálovej tvorby v kontexte dobovej literatúry.
