Vyhľadávanie
„Bežal som tam, kam bolo treba,“ hovorí jeden z troch Osamelých bežcov vo výbere z publicistickej tvorby. Úvodný text Chvála zápisníku vyjadruje autorovo presvedčenie o hodnote zapisovania „do pamäti i na papier“. Repka písal do Mladej tvorby, Kultúrneho života a dodnes píše do denníka SME. Texty tejto knihy (obsahujúce, žiaľ, pomerne veľa lexikálnych a pravopisných chýb) sú hybridné, zaujímavé, sú „blízko Predbásní, Predpoviedok,“ majú rôzne jazykové štýly – chronologicky usporiadané časti mapujú roky 60., 90., začiatok tohto storočia a roky 2010 – 2011.
Reportáže, eseje, rozhovory, spomienky a v nich obraz Československa, momenty všedných dní z Nemecka (kam Repka emigroval), pohľad na ponovembrový vývoj i súčasnosť Slovenska, úvahy zo Sahary a spomienky z pobytu na Bali, Privátne poznámky s dvoma časťami – to sú výborné texty naplnené hodnotnými úvahami, vertikálnymi sentenciami, citáciami, anekdotami, vety majú často štruktúru poézie (metaforickosť, anafory, symbolickosť). V textoch sú aj biblické a religiózne motívy, prinášajúce podobenstvá s dneškom, a múdrosť vekov, čo znásobuje vzdelávaciu funkciu autorových publicistických útvarov. V Repkovej knihe je množstvo osobností z najrôznejších oblastí, osobitne z umenia nášho i svetového, čo svedčí o autorovej širokospektrálnej vzdelanosti. V spomienkach uplatňuje kritiku, miestami odľahčenú humorom, iróniu a sarkazmus najmä vtedy, keď vykresľuje obraz komunistickej minulosti alebo negatíva našej súčasnosti. Spomienky a súčasnosť sa prelínajú, autor vytvára analógie, osobné prepája so všeobecným, jeho pohľad na spoločnosť je spravodlivo prísny. Pritom sa však prejavuje ako citlivý človek, vnímavo pozoruje, jemne stvárňuje to, čo si zaslúži chválu alebo obdiv. Repkove texty obsahujú aj veľa smútku najmä z toho, čo škodí
človeku, čo ho oberá o ľudskosť, city, lásku. Svieže reportáže majú niekedy charakter poviedok, sú popretkávané rozhovormi (V. Beniak, M. Urban, F. K. Veselý), v ktorých tradičné otázky nahrádzajú úvahy. Autor má zmysel pre skratku, pre zachytenie okamihu, a tak sa mu darí na malej ploche veľa vysloviť.
V závere knihy je vydarený rozhovor editora Olega Pastiera s Petrom Repkom. V doslove Ivana Štrpku zaznieva i veta: „Hľadá hlboké intenzívne prežívanie života a ponúka nám spoluúčasť na tom.“
