Vyhľadávanie
Jozef Haľko: Dóm. Katedrála svätého Martina v Bratislave
Bratislava, Lúč 2010. Foto Štefan Komorný
Svätec a biskup raného kresťanstva Martin podľa životopisu rozťal svoj plášť, aby ochránil nahého žobráka pred zimou. Známy výjav nájde návštevník Dómu sv. Martina v rohu južnej lode v podobe slávneho barokovo expresívneho jazdeckého súsošia, ktoré rakúsky umelec J. R. Donner odlial v roku 1735 na objednávku ostrihomského arcibiskupa Esterházyho. Bolo súčasťou monumentálneho barokového oltára, ktorý na konci presbytéria nahradil pôvodný gotický. No v 19. storočí vďaka intenzívnej regotizácii súsošie vyniesli z interiéru, hlavný oltár odstránili a jeho miesto zaujal Lippertov oltár. Je tam aj dnes a hoci svojho času i neskôr vzbudzoval veľké polemiky, pokiaľ ide o umeleckú hodnotu, predsa len do Dómu sv. Martina patrí, rovnako ako pod osem stĺpov jeho trojlodia patria pestré dejiny od roku 1221 so svojimi paradoxnými i pozitívnymi udalosťami. Tie sa podujal vyrozprávať na vyše 600 stranách katolícky kňaz a cirkevný historik Jozef Haľko, ktorý vedie mediálny odbor Bratislavskej arcidiecézy. Práve okolnosti zrodu a osadenia Lippertovho oltára zaradil medzi témy úvodných kapitol, lebo oltár, odhliadnuc od slohových a pamiatkárskych kritérií, je duchovne najexponovanejším miestom sakrálnej stavby. Na úplný začiatok svojej pozoruhodnej výkladovej cesty štruktúrovanej ako prehliadka jednotlivých častí chrámu vybral autor klenbu svätyne. Takže sa na Dóm pozrel znútra a smerom hore. Tento silný symbolický akt nadobúda vynikajúcu ilustračnú odozvu vo fotografii Štefana Komorného a evokuje kultivovaný a kompozične vyvážený prístup zbavený prvoplánového encyklopedizmu i turisticko-propagačných fráz. V roku 1912 sa súsošie sv. Martina do Dómu vrátilo a v jednej z nedávnych ankiet sa dokonca zaradilo medzi „sedem divov Bratislavy“, no najvyššiu gotickú dominantu nášho hlavného mesta s 87-metrovou vežou autor uchopil aj cez ďalšie vrstvy jej existencie. V rokoch 1563 - 1830 získal Dóm prestížne postavenie korunovačného chrámu uhorského kráľovstva. Ozveny týchto dôb nachádzajú v súčasnosti stvárnenie v populárnych korunovačných slávnostiach, no Jozef Haľko píše o problematike principiálnejšie a cez podrobnosti zhotovovania repliky uhorskej koruny umiestnenej na veži spomenie nielen 19 korunovácií, ale aj závažné chyby na nástennom menoslove korunovaných Habsburgovcov v severnej lodi. O tom, že Dóm priťahuje pozornosť ľudí, že ho všeobecne cítia ako integrálnu súčasť spoločensko-kultúrneho diania, svedčí aj obrovský záujem o jej posledné reštaurovanie: zhruba pred mesiacom ju nanovo pozlátenú vrátili na najvyššie miesto... Rovnako vecne, esejistickým štýlom a kňazským presvedčením kráča autor všetkými najdôležitejšími faktami a detailmi, či už v čase alebo priestore. Vďaka týmto spojivám sa možno po stranách venovaných Kaplnke sv. Jána Almužníka, ktorého zostatky boli do Dómu prevezené roku 1530, zahĺbiť aj do prostej, no peknej modlitby Prešporčanov, jej záver znie: „Potešiteľ trpiacich, / ty otec chudobných, / daj nech v tvojich šľapajach / spejeme k večnej radosti.“
Pri pozornejšom posúdení kontextu chrámu s okolím si možno všimnúť, že Dóm sv. Martina nemá ako staviteľský celok vyznenie. Kým napríklad Dóm sv. Alžbety v Košiciach tvorí prirodzenú dominantu k priľahlým námestiam a podobne sú na tom baziliky či katedrály viacerých našich miest, ten bratislavský akoby klaustrofobicky uzavrela okolitá architektúra. Z jednej strany sa tesne pod vežou tlačí pás cesty, z druhej strany Starého Mesta sa ponúkajú vždy len fragmenty a širšie vnímanie nedopraje ani južný pohľad z Rudnayovho námestia. Tu treba znovu oceniť fotografické oko Štefana Komorného, ktoré Dóm doslova vylovilo na svetlo sveta z červenej hladiny striech a ako vidno na obálke, i z nočnej scenérie. Zároveň však túto súhru neprajných materiálnych súvislostí môže vnímať inšpiratívne aj čitateľ a celý Dóm si duševne skompletizovať vo vlastnej hodnotovej panoráme. Veď korešpondencia obrazu Dómu ako výstavnej pamiatky s motívom domu kresťanskej modlitby je podstatným prvkom rozprávania reprezentatívneho knižného unikátu z vydavateľstva Lúč, ktoré týmto zaiste umocnilo prežívanie aktuálneho sviatočného obdobia.
Radoslav Matejov
