Vyhľadávanie
Odborné a inšpirujúce dielo
Andrea Mikulášová
Einblicke in die neuere österreichische Kinder- und Jugendliteratur
Bratislava, LINGOS 2004
Monografia Pohľady na novšiu rakúsku literatúru pre deti a mládež sa zaoberá príčinami a formami najdôležitejších tendencií vo vývine rakúskej literatúry pre deti a mládež po roku 1945. Reflektuje literárny vývin jednotlivých etáp tohto obdobia, ako aj vnútorné i vonkajšie činitele, ktoré ho utvárali a formovali.
Autorka svoju prácu rozčlenila do štyroch kapitol. V prvej sa venuje literárnoteoretickým kategóriám, ako aj terminologickým otázkam danej oblasti, pričom zohľadňuje množstvo sekundárnej literatúry. Kapitola má analytický charakter, jednotlivé problémy nielen opisuje a sumarizuje, ale aj porovnáva a zdôvodňuje, a tým poskytuje celistvý pohľadu na danú problematiku s dôrazom na detského čitateľa najmä v Rakúsku. Táto kapitola tvorí teoretický pilier pre pochopenie problematiky detskej a mládežníckej literatúry – s vyčlenením hodnotiacich kritérií, kategórií, znakov a tendencií v kontexte časového vývinu. Autorka sa usiluje ujednotiť pomerne rozptýlené kritériá a definície.
Druhá kapitola je určitou rekonštrukciou literárneho vývoja rakúskej literatúry pre deti a mládež od roku 1950 po rok 2000. Ťažisko tvoria žánre realistickej (poviedka, novela, román) a fantastickej prózy (poviedka, novela, román), ktoré sú chronologicky zmapované v širšom kontexte viacerých formovacích činiteľov. Ide o individuálne či dobové tendencie analyzovaných žánrov, ich štýl, jazyk a estetizujúce prvky, tematické okruhy, úlohu fantázie a prepojenie medzi reálnym a knižným svetom detí. Dôležité je aj prelínanie či odďaľovanie realistickej a fantastickej roviny. Autorka svoje tvrdenia dokladá úryvkami z dobovej či súčasnej literárnej kritiky.
Tretia a štvrtá kapitola sú venované tendenciám a dynamike vývinu realistickej a fantastickej prózy v rakúskej literatúre pre deti a mládež v jednotlivých dekádach. Širokú tematickú oblasť dopĺňajú úryvky textov najvýznamnejších predstaviteľov a novátorov v tejto oblasti literatúry, pričom ich neberie ako normu, ale ich navzájom tvorivo prepája. Dôležité je definovanie vonkajších vplyvov a determinantov, ktoré priamo či nepriamo ovplyvňovali literatúru pre deti a mládež, najmä politických, sociálnych a spoločenských vplyvov. Literatúra sa stáva prostriedkom konfrontácie s realitou, s ktorou sa čitateľ stretáva a vyrovnáva, a uplatňuje si možnosť načrtnuté konflikty a problémy riešiť alebo, naopak, neriešiť, harmonizovať či neharmonizovať.
Toto dielo môže byť veľmi inšpiratívne pre vedcov a odborných čitateľov, ale svojím plynulým prepojením literárnoteoretickej časti a jej aplikácie na konkrétne diela sa otvára aj pre širší okruh čitateľov.
Silvia Baraňayová
