Vyhľadávanie
Krikľavé farby na peknom obraze
Christopher Paolini
Eragon
Bratislava, Fragment 2005
Bol raz jeden chlapec, ktorý mal veľmi rád rozprávky o drakoch, hrdinoch a čaroch, a sníval, že sám sa stane hrdinom. Preto v pätnástich začal vymýšľať príbeh. Ba čo viac, začal ho písať. Keďže chlapcova rodina vlastnila vydavateľstvo, od príbehu ku knižke nebolo ďaleko. Navyše chlapcovi ponúkli pomoc už pri písaní, mamka si vzala na starosť gramatické zákernosti, ocko štylisticky usporiadal chaos synových myšlienok do lineárnej podoby, babička pridala pár slov na začiatok a na koniec, sestra okomentovala dej a pohrala sa s obálkou, priatelia prispeli drobnými, no vysoko užitočnými radami. Spoločnými silami stvorili prvú časť trilógie Odkaz Dračích jazdcov nazvanú podľa hlavnej postavy Eragon. Možno preto, že k tomuto dielu priložilo ruky toľko ľudí, ktorým autor na celých dvoch stranách vrelo ďakuje, ťažko posúdiť, kde sa končí jeho „umenie“ a začína biznis. Výsledok však pôsobí ako zlepenec, aj v dejovej línii.
Šestnásťročný Eragon žije so svojím strýkom a jeho synom Roranom v zemi kráľa Galbatorixa menom Alagaëzia. Ako jeden z mála sa vie orientovať v tajomných Dračích horách, kde jedného dňa za zvláštnych okolností nájde nádherný modrý kameň. Pretože sú chudobní, pokúsi sa ho predať, čo sa mu našťastie nepodarí. Nie je to totiž obyčajný kameň. Ešte tej noci sa z neho vykľuje vajce, a z toho zas malý dráčik. Hoci Alagaëzia je zázračná krajina, draky sú v nej nevídané. Pradávno síce brázdili nebo dračí jazdci, ale pre kráľovu nenásytnú túžbu po moci sa tie časy nenávratne pominuli. Dráčik ukrytý v lese rastie rýchlo, no kým Eragon vymyslí, čo ďalej, o jeho tajomstve sa už ktosi dozvie. A nie hocikto – sám kráľ poslal zvedov, nebezpečnejších než sa na prvý pohľad zdá. Eragon nájde svoj domov zničený, a rozhodne sa pre pomstu. Ešte vždy je to obyčajný chlapec, nevie bojovať, dokonca ani čítať a písať. Na pomoc mu prichádza starý, múdry a pohotový rozprávač Brom.
Chlapec-spisovateľ prečítal a naštudoval skutočne veľa kníh. Nestagnuje príbeh, ani postavy, premyslené sú detaily, zápletka, vzťahy. To, že chlapec-hrdina sa v krátkom čase zmení ako pomocou filmového strihu, sa dá odpustiť. A zrejme vďaka celorodinnej korektúre sa čitateľ celkom dobre orientuje v príbehu. Horšie je to s chlapcovým rozprávačským talentom, zdĺhavé opisy a vymenúvania, prehnané prívlastky a príslovky, snažiace sa silou-mocou navodiť určitú atmosféru alebo vykresliť charakter postáv pôsobia amatérsky. Pripomína to pekný obraz namaľovaný krikľavými farbami. A je to škoda. Najhoršie je, že postavy a príbeh, nech sú akokoľvek zaujímavé, nechytia čitateľov za srdce, aj keď sa o to veľmi usilujú. Kvalita textu sa stala obeťou na oltári kvantity motívov a prezdobených slov. Je rozdiel medzi tým, čím by kniha chcela byť a čím naozaj je.
–et–
