Vyhľadávanie
Nitra, Filozofická fakulta UKF 2010
Kolektívna monografia pracovníkov Katedry slovenskej literatúry FF UKF v Nitre (Marta Keruľová, Jozef Brunclík, Petra Bálentová, Silvia Lauková, Vladimír Palkovič, Dušan Teplan) Šesťkrát cesta za autorom sa prostredníctvom šiestich sond do tvorby autorov aj z relatívne dávnych období našich literárnych dejín (renesancia, barok, romantizmus, postromantizmus, katolícka moderna) pokúša o revitalizovanie hodnotového odkazu ich umeleckých textov. Leitmotívom knihy je presvedčenie o tom, že autor „buduje svoj text-posolstvo a vypracúva istý druh kódovanej správy, ktorá sa opiera o bohatstvo literárnej tradície“. Tvorcovia monografie odhaľujúcej „habitus staronových tvorcov literárnych dejín“ sa snažia o metodologicky aktuálne reflektovanie ontologickej, komunikačnej a kompozičnej roviny textov autorov, ktorí boli v minulosti často obchádzaní, alebo ich tvorba bola vnímaná skreslene. Marta Keruľová predstavuje typológiu textov v zbierke básní Jána Bocatia Hungaridos libri poematum V (Bardejov 1599), Silvia Lauková analyzovala spevník Benedikta Szölösiho Cantus Catholici (1655) v súradniciach slovensko-českého literárneho kontextu, Vladimír Palkovič sa zameral na výskum gnozeologických súvislostí prózy Benigna Smrtníka Kunšt dobre umríti (1697), Petra Bálentová načrtla štruktúru humoru a komiky v časopise Černokňažník, ktorého vydavateľom a spolutvorcom bol v 60. rokoch 19. storočia Viliam Pauliny-Tóth, odbornej verejnosti dosiaľ neznámu korešpondenciu medzi Jánom Motulkom a jeho podporovateľmi Jánom Harantom a Stanislavom Mečiarom využil Jozef Brunclík na sugestívnu rekonštrukciu literárneho života v čase básnikovho vstupu do arény slovenskej spirituálnej literatúry, aby napokon asociácie zjavujúce sa pri recepčnom sledovaní motívu slávika v textoch slovenskej, anglickej a nemeckej literatúry zužitkoval Dušan Teplan v záverečnej kapitole Rétorika odchýlky: alegória, protiklad a denegácia. Odkazmi (najmä) na práce súčasných filozofov, historikov a antropológov otvoril možnosti výskumu ním načrtnutého problému v širších, interdisciplinárnych súvislostiach. Hoci s jeho postupom pri výklade rétorickej stratégie textov slovenského baroka (a romantizmu) možno miestami polemizovať, je na mieste povedať, že aj vďaka jeho vedeckému úsiliu má čítanie kolektívnej monografie z UKF zmysel aj opakovane.
