Vyhľadávanie
Vzťah habsburskej dynastie k Uhorsku a zároveň aj k územiu dnešného Slovenska býva často vykresľovaný najmä v temných odtieňoch represie voči nepoddajnému dedičstvu svätoštefanskej koruny. Najnovšia monografia z pera historika Romana Holeca však dokazuje, že mnohí členovia rodiny Habsburgovcov mali k mestám a miestam na našom území viac než vrúcny vzťah.
Aj keď názov titulu Bratislavskí Habsburgovci prirodzene zvádza k predstave rýdzo bratislavského, či lepšie povedané prešporského deja, príbeh tzv. židlochovicko-těšínskej línie Habsburgovcov sa dotkol aj mnohých iných oblastí dnešného Slovenska. Či už nepriamo skrz činnosť spolku Izabela, ktorému predsedala rovnomenná arcivojvodkyňa a ktorý mal na západnom Slovensku hneď niekoľko vyšívačských dielní, alebo doslovne, vydajom jednej z dcér do poľskej aristokratickej rodiny Zamoyských, vlastníkov hradu Stará Ľubovňa a mecenášov kúpeľov Vyšné Ružbachy.
Arcivojvoda Fridrich
Prím však predsa len hralo naše hlavné mesto, kde v súčasnom prezidentskom sídle (Grasalkovičom paláci) desaťročia prebýval arcivojvoda Fridrich (Fridrich Rakúsko-Tešínsky, 1856 – 1936), so spomínanou manželkou Izabelou (Isabela z Croy a Dülmenu, 1856 – 1931). Prvotným impulzom na presťahovanie bola Fridrichova vojenská kariéra, ku ktorej bol predurčený hádam už v kolíske. Napokon, jeho starý otec Karol sa pýšil titulom prvého Napoleonovho premožiteľa v bitke pri Aspern-Esslingu roku 1809 a jeho strýko Albrecht zas vydobyl slávne víťazstvo pri Custoze roku 1866. Práve bezdetný Albrecht si neskôr Fridricha adoptoval a s dedičstvom, ktoré Fridrich získal, sa stal čoskoro najbohatším z arcivojvodov a jeho bratislavské sídlo sa postupne premenilo na skutočný samostatný dvor.
Energická Izabela
Zatiaľ čo vojenským kapitolám prirodzene dominuje práve postava Fridricha, hoci ako dokazuje Holec, o skutočnej dominancií sa v jeho prípade hovoriť nedalo, tak pri priblížení civilnejších kapitol života manželského páru a ich ôsmich detí (siedmich dcér a napokon vytúženého syna) dominuje energická Izabela. Čitateľ sa tak práve vďaka aktivitám arcivojvodkyne dozvie mnohé zaujímavosti z ideového sveta i dejín každodennosti aristokracie na sklonku 19. storočia. Izabela napríklad úplne podľahla fenoménu fotografie, milovala tenis a podporovala organizovaný šport, ale zároveň si zachovala charakteristické črty šľachtického mikrosveta ako dobročinnosť a miestami až prehnanú snahu vydať dcéry do tých najvyšších kruhov.
Fridrich a Izabela však nie sú zďaleka jedinými postavami dejín, o ktorých sa čitateľ dozvie mnoho zaujímavého a nového. Súčasťou deja je tiež aspoň okrajovo aj Žofia Chotková, neskoršia manželka následníka trónu Františka Ferdinanda, pôvodne jedna z Izabeliných dvorných dám, či príslušníci rodiny, ktorých osud zavial omnoho ďalej než do Starej Ľubovne – priamo na španielsky kráľovsky dvor do Madridu.
Bohaté pramene
O kvalite a ľahkosti čítania recenzovanej publikácie niet pochýb, Roman Holec dlhodobo dokazuje, že patrí medzi historikov, ktorí okrem poctivej vedeckej práce dostali do vienka aj dar pútavo vyrozprávať závery svojich výskumov. Pri téme vedeckosti je nutné spomenúť aj váhu toho, že slovenský čitateľ si môže prečítať titul, ktorý odkrýva niektoré dosiaľ opomínané postavy alebo udalosti dejín. Napokon, ako sám autor v úvode konštatuje, napriek faktu, že Habsburgovci patria v literárnej stredoeurópskej produkcii medzi najpertraktovanejšie témy, hrdinovia tejto knihy boli dosiaľ akosi pozabudnutí. Dôkazom originálnej vedeckej činnosti, na ktorej základe vyrástla táto monografia, je bohatý zoznam archívnych prameňov a použitej literatúry, ako aj jednotlivé odkazy na konkrétny prameň, dielo. V tomto ohľade musím priznať, že ma mierne vyrušovala nutnosť hľadať daný odkaz na konci knihy, avšak v prípade publikácie, ktorá je určená širšej verejnosti, ide o prirodzené a bežné rozhodnutie, pretože rozsiahle poznámky pod čiarou by narušovali plynulosť textu a sťažovali jeho čítanie.
Bratislavských Habsburgovcov možno vrelo odporučiť každému záujemcovi o dejiny, dokonca i takému, ktorého história až tak neláka, ale má rád pozoruhodné príbehy. Práve to totiž Holec svojmu čitateľovi ponúka.
Oliver Zajac je historik a publicista, pracuje v Historickom ústave SAV.
Prof. PhDr. Roman Holec, DrSc. (1959) Historik a spisovateľ, pôsobí na Filozofickej fakulte UK a Historickom ústave SAV. Je odborníkom na hospodárske, sociálne a politické dejiny tzv. dlhého 19. storočia. Je autorom 17 monografií, spoluautorom 22 syntetických prác a autorom takmer 200 vedeckých štúdií, ktoré vyšli v 12 krajinách.
