Vyhľadávanie
Umenie a ľudská bolesť
Alexandra Kolossa
Haring
Taschen/Slovart 2006
Keith Haring zomrel sotva 31-ročný na AIDS. Pod jeho menom a dielom sa skrýva umenie z ulice a pre ulicu, umenie New Yorku 70. a 80. rokov minulého storočia.
Keď ešte ako študent cestoval metrom, uvedomil si, že obrovské reklamné plochy sa dajú využiť ako dorozumievací prostriedok s verejnosťou. Na ne aj začal kresliť svoje prvé ľudské figúry v jednoduchých obrysoch, využíval čistú čiaru v nekonečných variáciách a zostavách ako správu o sebe pre okoloidúcich.
Netrvalo dlho (napokon pre túto dobu je to symptomatické) a jeho umenie sa dostalo do prestížnych galérií. Svoj štýl sám nazval „novou aztéckou vlnou“ a pretváral všetko – telá, keramiku, tričká... a začal svoje diela aj dobre predávať. Spoznáva Andyho Warhola, udržiava však kontakty aj s autormi graffiti, s ktorými pripravil niekoľko spoločných akcií. Jeho umenie rýchlo preniká do Európy. Roku 1981 sa zúčastnil na jednej z najprestížnejších prehliadok umenia v Európe Documenta v Kasseli a Európa ho prijala a uznávala vďačnejšie ako Amerika.
Na tému AIDS namaľoval obrazy, venoval jej rozsiahlu sériu kresieb. Ich apelatívny charakter sa zmenil na ostrejšiu a zároveň bolestnejšiu výpoveď v okamihu, keď roku 1988 túto zhubnú chorobu diagnostikovali aj jemu.
V poslednom období svojho života Keith Haring spolupracoval so spisovateľom Williamom S. Borroughsom a ďalej experimentoval. Dostal jedinečné ponuky – v roku 1989 vytvoril výzdobu vonkajšej steny kostola San Antonio v Pise, maľoval nástenné maľby v Monaku, Barcelone, Chicagu. Zúčastnil sa na celosvetových prehliadkach umenia bienále v São Paulo a v New Yorku.
Keith Haring zomrel v januári 1990. Pred smrťou založil nadáciu na zvláštnu podporu detských a charitatívnych organizácií a organizácií, ktoré sa zaoberajú bojom proti AIDS. Monografia Haring vyšla v českom jazyku.
