Vyhľadávanie
Ženy včerajška i dneška
Jana Cviková – Jana Juráňová – Ľubica Kobová: Histórie žien. Aspekty písania a čítania, Bratislava, Aspekt 2006
Publikácia je zostavená z príspevkov a ďalších materiálov rovnomennej konferencie, ktorú usporiadalo Záujmové združenie žien ASPEKT. Ako v úvodnom texte píše J. Cviková „vychádzali sme z toho, že „aspektovský rámec“ je rámcom politického feminizmu, že je istým spôsobom pokračovaním toho, o čo sa snažili ženy v minulosti i prítomnosti: zasadzovať svoje myslenie o rodových dimenziách spoločnosti do kontextu reálne existujúcej i želanej distribúcie moci.“ Texty odzrkadľujú myšlienkovú i tematickú pestrosť bádania historiografie, filozofie, sociálnych vied, ale aj iných oblastí: dramaturgia, divadelná veda, výtvarné umenie, právo, pedagogika.
Časť príspevkov reflektuje prácu na projekte Pamäť žien: Z. Kiczková (Vy/rozprávaná a pre/žitá biografia) hovorí o hľadaní metodologických východísk, o analýze a interpretácii naratívnych interview, ktoré realizoval kolektív odborníčok v spomínanom projekte. M. Botíková (O čom rozprávajú ženy) predstavuje autobiografické rozprávania žien z pohľadu etnologičky. Pohľad historičky K. Hradskej a dramaturgičky A. Gruskovej predstavuje osobnosť Gisely Fleischmannovej v tragickom kontexte genocídy európskeho židovstva aj ako modelovú dramatickú postavu. Politiku slovenského štátu voči ženám približuje M. Zavacká v príspevku Vladárstvo v rodine. Zaujímavým čítaním sú príspevky orientované na povojnové reálie: prvá slovenská divadelná režisérka (N. Lindovská: Magda Husáková–Lokvencová), emancipačná vlna v slovenskom hranom filme 70. rokov (E. Filová: Ženy, eros, politika), či nedocenená predstaviteľka moderného slovenského prekladu (E. Maliti–Fraňová: Zakázaná Jesenská). Informatívne bohaté sú texty dvoch slovenských historičiek G. Dudekovej (Radikálky alebo konzervatívky?) a D. Kodajovej („Učenia v škole bolo mi skôr primálo“). H. Havelková predstavila konceptualizácie postavenia žien v modernej českej histórii (Konec idyly?).
Súčasnosť zastupuje v publikácii napríklad text psychologičky P. Jójart o lesbických aktivistkách u nás (Lesba, teplá, butch, dokonca aj lesbička...). Štúdiám dodávajú komplexnejší charakter dobové tlačoviny, či výňatok z divadelnej hry.
Monika Vrzgulová
